Energetický mix Slovenska v roku 2030 a bariéry rozvoja OZE

• 18. 04. 2024
• Redakcia

Informácie od hlavných hráčov v slovenskej energetike

„Cieľom stretnutia bolo získať informácie od hlavných hráčov v slovenskej energetike. Tie nám teraz poslúžia pri príprave tzv. zelených scenárov pre SR a z nich vyplývajúcich odporúčaní pre hlavné štátne orgány,“ približuje projektový manažér Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Marian Maraffko.

Diskutujúci hľadali spoločne odpovede na otázky:

Aký by mal byť ideálny energetický mix Slovenska v roku 2030? Aké sú najzásadnejšie prekážky alebo riziká na ceste k jeho dosiahnutiu? Aké politiky a opatrenia by mala implementovať Slovenská republika do roku 2030, aby sa urýchlila transformácia energetiky?

„Preto sme k okrúhlemu stolu pozvali nielen štátne inštitúcie, ale aj asociácie združujúce jednotlivé sektory energetiky a súkromné spoločnosti, ktoré v energetike pôsobia. Ide o rôzne pohľady na hlavné bariéry a možné riešenia,“ dopĺňa Maraffko.

Zhoda v identifikácií hlavných bariér rozvoja OZE

Takmer všetci účastníci identifikovali tie isté bariéry, na ktoré upozorňuje SAPI už roky. Išlo predovšetkým o povoľovacie, administratívne a pripájacie procesy. Do veľkej miery sa spomínal aj súčasný stav regulačného a investičného prostredia, ktorý vytvára ťažko predvídateľné podmienky, čo odrádza mnohých potenciálnych investorov do slovenskej energetiky.

Zdôrazňovala sa nie len potreba kooperácie medzi jednotlivými vládnymi rezortmi, ale aj potreba zachovania kontinuity prijatých opatrení aj po zmenách vo vláde a vedeniach v kľúčových štátnych úradoch.

Dôsledná implementácia európskych smerníc

Väčšina diskutujúcich sa zhodla aj na potrebe dôslednej implementácie európskych smerníc. Len správne implementovaná európska legislatíva bude vhodnou základňou pre rozvoj veternej energie v akceleračných zónach ale aj mimo nich, či rozvoj geotermálnej energie, prenosových sústav alebo systémov energetických úložísk. Rovnako sú účastníci presvedčení o potrebe efektívneho využívania dostupných finančných zdrojov, ktoré majú výrazný podiel na rozvoji slovenskej energetiky a to tak v sektore elektroenergetiky, ako aj v teplárenstve.

V neposlednom rade sa potvrdilo, že modernizácia a posilnenie elektrizačnej sústavy bude základným stavebným kameňom, bez ktorého sa nepohne nielen rozvoj OZE, ale ani budovanie ďalšej infraštruktúry a pripájanie nových účastníkov na trhu. Odznela často opomínaná skutočnosť, že aj na výstavbu sietí sa vzťahujú zdĺhavé povoľovacie procesy, s čím sa spája aj pomalšia výstavba a zvyšovanie kapacít. To nás opäť dostáva k nevyhnutnosti zjednodušenia a skrátenia povoľovania.

Jadro je súčasťou energetického mixu

Zaujímavé výsledky priniesla otázka o samotnej skladbe energetického mixu. Diskutujúci neodmietli potrebu väčšej integrácie OZE do slovenskej energetiky. Viaceré hlasy však upozorňovali na dôležitosť energetickej bezpečnosti a potreby využitia zdrojov a infraštruktúry, ktoré už Slovensko má, predovšetkým v kontexte jadra.

„SAPI sa stotožňuje s myšlienkou, že by sa fungujúce jadrové zdroje nemali umelo odstaviť a nahradiť obnoviteľnými zdrojmi. Za problematické už ale vnímame otáznu rentabilitu výstavby nových jadrových blokov, ktorá sa nielen neustále predražuje, ale aj predlžuje. Preto pokladáme za ekonomicky efektívnejšie, aby investície smerovali do výhodnejších obnoviteľných zdrojov a modernizácií sietí, ktoré povedú k zdravšiemu energetickému mixu, kde budú mať v dohľadnej dobe miesto tak OZE, ako aj jadro,“ zhrnul riaditeľ SAPI Ján Karaba.