Fotovoltaický priemysel a závislosť Európy od dovozu?

Fotovoltaické elektrárne sú najrýchlejšie rastúcim zdrojom elektrickej energie. Zvýšená výroba z fotovoltaiky výrazne pomohla prekonať energetickú krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. Očakáva sa, že do konca desaťročia sa inštalovaný výkon týchto zdrojov znásobí, pričom prevažná väčšina fotovoltických panelov inštalovaných v Európe pochádza z Číny. Dôvodom sú nielen čínske štátne dotácie v tomto sektore, ale aj využívanie nútenej práce národnostných menšín. Samozrejme, závislosť od Číny predstavuje aj značné bezpečnostné riziko. Riešením by mohla byť diverzifikácia dodávok zapojením krajín mimo Číny alebo návrat výroby do Európy. Hoci úplné nahradenie čínskeho dovozu nie je v dohľadnej budúcnosti reálne, udržanie a rozvoj európskych kapacít na uspokojenie domáceho dopytu môže poskytnúť záchrannú sieť v prípade náhlych problémov s dovozom.

Zdroj: VisualCapitalist.com

Európska závislosť od Číny a jej príčiny

Novo inštalované fotovoltické elektrárne potom pomohli prekonať pokles výroby vo vodných alebo jadrových elektrárňach počas energetickej krízy v predchádzajúcom roku. Výsledkom bolo, že medziročný nárast výroby v európskych fotovoltických elektrárňach bol vyšší ako nárast výroby v uhoľných a plynových elektrárňach dohromady. Fotovoltika tak významne prispela k zníženiu závislosti od dovozu fosílnych palív z Ruska.

Potenciálnym rizikom je rastúca závislosť od dovozu fotovoltaických komponentov z Číny. Súvisí to s vývojom globálneho trhu v tomto segmente. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi dominovali vo výrobe solárnych panelov spoločnosti z Japonska a Nemecka, dnes väčšina výroby pochádza z Číny, čo platí aj pre rôzne medziprodukty v dodávateľskom reťazci, ako je polykryštalický kremík alebo solárne články, z ktorých sa panely vyrábajú.

Dôvodom sú štedré štátne dotácie, ako aj využívanie dotovaných fosílnych zdrojov na túto energeticky náročnú výrobu v Číne. Okrem toho sa v poslednom čase množia informácie o využívaní nútenej práce a otroctva v celom výrobnom reťazci.

Takýmto podmienkam je, samozrejme, veľmi ťažké konkurovať. To je jeden z dôvodov, prečo sa dnes v Európe vyrába menej ako 1 % svetovej produkcie solárnych článkov, hoci sa tu inštaluje viac ako 20 % svetovej fotovoltaickej kapacity.

Podiel Číny na dovoze solárnych panelov do EÚ potom predstavuje 96 %. Európski výrobcovia sú v súčasnosti znevýhodnení viacerými faktormi, ako sú vyššie náklady na pracovnú silu, materiál alebo energiu. Svoju úlohu zohráva aj rastúci protekcionizmus v medzinárodnom obchode a obmedzenia voľného trhu.

Na druhej strane existuje aj podpora lokalizácie a sekuritizácie kritických surovín. To vyvoláva otázku, či a za akých okolností by bolo možné diverzifikovať dodávky zapojením krajín mimo Číny alebo dokonca vrátiť túto výrobu do Európy.

Okrem iného tu hovoríme o obchode v hodnote stoviek miliárd korún ročne (s potenciálom výrazného rastu), ktorému v súčasnosti dominuje Čína, kam smerujú aj platby od európskych zákazníkov, čo má prirodzene vplyv na vzájomnú obchodnú bilanciu.

Podmienky návratu fotovoltického priemyslu do Európy

Podľa minuloročnej analýzy spoločnosti McKinsey je takýto návrat možný. Cestu by mali vydláždiť nasledujúce faktory vrátane úspor v logistike, úspor z rozsahu alebo nižšej uhlíkovej stopy spojenej s výrobou v Európe.

Úspory v logistike vyplývajú z jednoduchej skutočnosti, že európski výrobcovia eliminujú náklady na prepravu hotových výrobkov na veľké vzdialenosti.

Úspory z rozsahu predstavujú najväčšiu časť potenciálne dosiahnuteľného zníženia cien. Ak má byť európska výroba konkurencieschopná, jednotlivé výrobné závody by mali vyrábať solárne panely s kapacitou jednotiek GW ročne. Z toho vyplýva aj potreba vybudovať dodávateľský reťazec vrátane dodávok výrobných zariadení, keďže pri tomto type výroby sa predpokladá vysoký stupeň automatizácie.

Keďže výroba panelov v Európe je spojená s výrazne nižšou uhlíkovou stopou ako v Číne , európski výrobcovia môžu mať prospech zo zavedenia pripravovanej uhlíkovej tarify (CBAM).

Európski výrobcovia môžu tiež posilniť svoju konkurencieschopnosť využívaním špičkových technológií, ktoré zvyšujú účinnosť fotovoltaických článkov alebo výkon samotných panelov, alebo prispievajú k ich dlhšej životnosti.

Napokon možno očakávať, že niektorí európski zákazníci budú ochotní zaplatiť vyššiu cenu za panely s pôvodom v Európe. Tento efekt sa prejavuje aj v iných odvetviach a súvisí najmä so spoľahlivosťou, zárukami a bezpečnosťou dodávok. V prípade fotovoltaiky budú zohrávať úlohu aj udržateľné investície (ESG), ktoré okrem finančného zisku zohľadňujú aj environmentálne a sociálne vplyvy investície.

Nádej v mene projektu PILATUS

Na druhej strane, jedným z rizík pre návrat fotovoltického priemyslu do Európy je súčasná globálna nadprodukcia, keď dopyt stále nedosahuje objem už vytvorených výrobných kapacít.

Úplné nahradenie čínskeho dovozu nie je v dohľadnej budúcnosti reálne, ale aspoň časť výrobných kapacít by sa mala umiestniť v Európe v krajinách, kde sú na to vhodné podmienky. V prípade problémov s dovozom sa potom môžeme zamerať na zvýšenie tejto kapacity, aby sme uspokojili domáci dopyt.

V tejto súvislosti treba spomenúť napríklad európsky projekt PILATUS. Jeho cieľom je do roku 2025 spustiť tri pilotné linky pokrývajúce celý výrobný cyklus inovatívnych solárnych panelov. Projekt vychádza z predchádzajúceho výskumu, na ktorom sa podieľali českí vedci. Energeticky najnáročnejšia časť výroby má prebiehať v Nórsku s využitím čistej elektrickej energie z vodných elektrární.

Autor: Oldřich Sklenář, Asociácia pre medzinárodné záležitosti (AMO)