Európska únia chce maximálne využiť potenciál strešnej fotovoltaiky

Európska únia prichádza so smernicou, podľa ktorej majú členské štáty zabezpečiť zavedenie vhodných zariadení na slnečnú energiu na budovách, ak je to technicky vhodné a ekonomicky a funkčne uskutočniteľné.

Zdroj:ČEZ

Každá budova predstavuje potenciál pre fotovoltiku

S integráciou solárnych systémov sa tak po novom budú musieť projektanti počítať už pri pláne výstavby nových budov a to vrátane výpočtu potenciálu výroby zo slnečnej energie. Pri rekonštruovaných budovách má štát umožniť čo najjednoduchšie zavedenie OZE, čomu ale bude musieť predchádzať komplexná rekonštrukcia a v prvom rade čo najväčšie zníženie energetickej náročnosti budov.

Členské štáty majú podľa novej smernice EÚ zabezpečiť zavedenie vhodných zariadení na slnečnú energiu (ak je to technicky vhodné a ekonomicky aj funkčne uskutočniteľné) na všetkých nových verejných a nových nebytových budovách do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Do 31. decembra 2026 majú zavedenie zabezpečiť na všetkých existujúcich verejných a nebytových budovách a do 31. decembra 2028 tiež na všetkých nových bytových budovách a zastrešených parkoviskách. Od 31. decembra 2032 by mali byť fotovoltiky na všetkých budovách prechádzajúcich významnou obnovou.

„Európska únia novou smernicou naznačuje, že každá budova predstavuje potenciál pre fotovoltiku. Je to krok, ktorým únia dopĺňa povinnosť, aby boli nové budovy v energetickej triede A0, pričom táto energetická trieda často s využitím obnoviteľných zdrojov často počítala aj doteraz. Bude dôležité, aby sme tento krok nebrali ako diktát zo strany Bruselu, ale ako príležitosť pre zvýšenie hodnoty nehnuteľností v krajine,“ vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Vhodná je väčšina striech

Minulý rok si dala SAPI vypracovať Štúdiu potenciálu strešnej fotovoltiky na Slovensku, ktorá stanovila maximálny strešný potenciál až 37 GW. Pri ročnom energetickom zisku 35 TWh by tak len strešná fotovoltika dokázala pokryť celú spotrebu elektriny na Slovensku.

„V štúdii sú zahrnuté všetky strechy vhodné na inštaláciu fotovoltiky a ide naozaj iba o teoretický potenciál. Ukazuje nám to však, že Slovensko má reálnu možnosť využiť strešnú fotovoltiku a urobiť z nej efektívnu súčasť svojho energetického mixu. Príležitosti, ktorú nám nová európska legislatíva dáva, by sme sa preto nemali báť a mali by sme sa jej chopiť,“ približuje Ján Karaba.

Implementácia bude príležitosť aj výzva

Keďže Slovensko v rozvoji OZE dlhodobo zaostáva za západnou Európou, implementácia novej smernice si bude vyžadovať množstvo roboty.

„Prvé, čo musí vláda urobiť, je pripraviť pôdu pre rozvoj fotovoltiky a zjednodušiť procesy – to znamená napríklad transparentnosť v prípade povoľovania, poplatkov na pripojenie do siete a času, ktorý pripojenie zaberie. Zároveň platí, že obyvateľov a podniky motivujú najmä ekonomické pozitíva, ktoré im fotovoltika prinesie,“ ozrejmuje Karaba. Vláda tieto pozitíva môže podľa SAPI podporiť efektívnymi a jednoducho využiteľnými schémami na dotáciu časti investičných nákladov, ako napríklad program Zelená domácnostiam II, či avizovaný program Zelená podnikom,“ dodava približuje Ján Karaba.

Pre dostatočnú implementáciu smernice budú potrebné aj ďalšie prípravné opatrenia.

„Štát bude musieť najskôr vhodne upraviť národnú legislatívu, ktorá by nemala obsahovať výnimky nad rámec smernice a následne zabezpečiť sprehľadnenie a zrýchlenie povoľovacích procesov, vrátane možností pripájania fotovoltických systémov do siete,“ vyzýva riaditeľ SAPI.