Všetky štúdie potvrdzujú, že batérie sú čoraz viac „čínske“

• 16. 01. 2026
• Redakcia

Zdroj: Sofar

Dominancia Číny

Čína vyrába viac ako tri štvrtiny všetkých predaných batérií na svete a ako líder v konkurencieschopnosti batériových reťazcov ponúka svoje produkty lacnejšie o viac ako 20 % než Spojené štáty a o viac ako 30 % lacnejšie ako Európa. Vyrába 80 % článkov po celom svete a kontroluje 97 % výrobnej kapacity anód a 90 % výrobnej kapacity katód.

V rámci tzv. LFP chémie, ktorá je napríklad rozšírená v elektrických autách, tvorí 98 % produkcie aktívnych látok. Krajina tiež ťaží 78 % všetkého grafitu a 69 % vzácnych zemín a je najväčším spracovateľom lítia, niklu, kobaltu a mangánu. Kontroluje 58 % medziregionálneho obchodu s batériovými materiálmi.

„Čína je už dlhý čas továrňou sveta, mala obrovské obchodné prebytky a dokázala ich strategicky investovať. Využívala pri tom peniaze, ktoré k nej prúdili zvonku, z Európy a Ameriky. Na druhej strane Európa investovala vlastné peniaze z inej časti ekonomiky,“ vysvetlil Lubomír Lízal, bývalý člen predstavenstva CNB Bank, rôzne prístupy k rozvoju sektora batérií v podcaste High Voltage.

Náročná misia

Ešte pred rokom 2010 Čína stavila len na batérie a pre Európu bude ťažké naskočiť na túto vlnu, keďže odvtedy výrazne zlepšila svoje know-how v oblasti batérií.

Po nepriaznivých udalostiach Európska komisia v roku 2017 vytvorila Európsku alianciu pre batérie s cieľom dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe článkov pre vlastný automobilový priemysel do roku 2025. Súčasné údaje potvrdzujú, že tento cieľ nebol dosiahnutý ani v polovici.

Do veľkej miery to bolo spôsobené ekonomickými problémami a bankrotmi švédskej spoločnosti Northvolt, nórskej FREYR Battery, britskej Britishvolt a mnohých ďalších európskych uchádzačov o batériu. Medzitým čínska spoločnosť CATL dokázala získať 45 % európskeho trhu s elektromobilitou.

Hrozba kybernetickej bezpečnosti

Dominancia Číny v moderných energetických technológiách je potenciálne problematická nielen z hľadiska geopolitiky, ale aj z hľadiska kybernetickej bezpečnosti. Hoci Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť opakovane varoval pred diaľkovo ovládanými meničmi vo fotovoltike, českí experti poukazujú na to, že rovnaký problém sa vyskytuje aj pri batériách.

Problémovým scenárom je, že niekto vezme celý lacný kontajner s čínskym kontrolným softvérom. Preto väčšina európskych výrobcov viac-menej vlastní výrobu, hoci pracujú na článkoch od jedného z čínskych výrobcov, ale inštalujú ich vo svojich vlastných závodoch na vlastné systémy správy batérií.

„Pripojenie kontajnera s kapacitou 6 MWh vo forme čiernej skrinky z Číny môže byť dosť problém, pretože kapacita je už dostatočne veľká a nejaký škodlivý hardvér sa dá prepašovať. Preto musíme vybudovať batériové úložiská tu v Európe, aby sme ich mali pod kontrolou,“ povedal Lukáš Hataš, výkonný riaditeľ Združenia pre elektromobilitu Českej republiky.

Nevyhlásená technologická vojna

Okrem toho je nevyhlásená technologická vojna medzi Čínou, USA a Európou v poslednom čase čoraz hlasnejšia vo vývoji globálneho trhu s batériami. Čína od 8. novembra 2025 zavádza nové vývozné kontroly lítium-iónových batérií, grafitových anód a výrobných technológií, ako aj rozširuje a sprísňuje vývozné pravidlá pre vzácne zeminy.

„Trumpove obchodné vojny ukazujú, že sme v novej ére už dlhý čas. Aj s ďalším prezidentom budú USA chcieť znížiť závislosť svojej výroby od zahraničných komponentov. A provokovaná Čína bude naďalej bojovať obmedzovaním vývozu svojich komponentov, najmä batérií. Jednoducho preto, lebo môže – v podstate má v nich monopol. Bez batérií nemáme spôsob, ako využiť zelenosť našej energie, a spoliehať sa na monopolistu nemôže dopadnúť dobre,“ pozerá sa dátový ekonóm Petr Bartoň do budúcnosti.

Základná súčasť energetického prechodu

Batériové úložisko nie je len jedným z pilierov energetickej transformácie, ale aj technológiou, ktorá je vzhľadom na súčasnú situáciu na českom a európskom trhu čoraz potrebnejšia. Tento rok sa počet hodín s negatívnymi alebo veľmi nízkymi cenami elektriny opäť výrazne zvýšil, najmä kvôli vysokej produkcii solárnych elektrární a stagnujúcej spotrebe elektriny.

Zároveň ceny rastú počas ranných a večerných vrcholov, takže efekt diskontovania sa v dlhodobých kontraktoch príliš neodráža. Batérie majú potenciál zmierniť oba tieto negatívne javy.

Cestu k batériovému boomu v Českej republike otvoril tzv. Lex RES III, ktorý nadobudol účinnosť na začiatku októbra. Novela zavádza do českého práva pojem „skladovanie elektriny“ ako samostatnú činnosť, a predovšetkým umožňuje nezávislé pripojenie batériových úložísk bez potreby prepojenia s konkrétnym zariadením na výrobu elektriny.