ÚRSO účelovo a neodborne spája OZE s vysokými cenami elektriny

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví namiesto podpory riešení zavádza verejnosť a spochybňuje obnoviteľné zdroje energie, ktoré dnes patria medzi najlacnejšie zdroje elektriny. Vyhlásenia predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka o „hrozbe podľahnutia propagande obnoviteľných zdrojov“ sú podľa SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky politickým vyhlásením, a nie odborným stanoviskom predsedu nezávislého úradu. 


Zdroj: Statoil

Obnoviteľné zdroje sú zdrojmi najlacnejšej zdrojmi elektriny

Dáta totiž potvrdzujú, že krajiny s vysokým podielom veternej a solárnej energie majú nižšie ceny elektriny. Práve obnoviteľné zdroje energie, konkrétne veterné a solárne elektrárne, sú dnes aj podľa Medzinárodnej energetickej agentúry zdrojmi najlacnejšej elektriny. Podľa SAPI predseda ÚRSO účelovo spája tému zelenej energie s „nefungujúcim trhom s elektrinou“.

Nízky emisný faktor vyrobenej elektriny, teda to, že sa pri jej výrobe netvoria emisie skleníkových plynov, totiž neznamená automaticky nízku cenu elektriny. „Napokon, kým dnes nové solárne a veterné elektrárne nepotrebujú dotácie na návratnosť investícií do ich výstavby, novú jadrovú elektráreň, ktorá je takisto bezemisná, by pri aktuálnych cenách na trhu bez garancií štátu nikto nezačal stavať,“  upozorňuje J. Karaba.

Prečo je elektrina na Slovensku drahšia?

Cenové rozdiely medzi krajinami vyplývajú podľa J. Karabu najmä z toho, akým spôsobom sú v Európe prepojené oblasti s výrobou elektriny. „Čím viac je krajina prepojená na siete v okolitých krajinách, tým menej je cena elektriny určovaná nákladmi domáceho výrobného mixu, či jeho emisnosťou,“ dodáva J. Karaba.

Slovensko je silno prepojené so zahraničnými sústavami, elektrina cez nás často tečie do regiónov s jej nedostatkom, napríklad na Balkán, kde sú ceny ešte vyššie. „Cena elektriny na Slovensku sa preto určuje najmä na zahraničných burzách, nie podľa domáceho výrobného mixu. Ak by napríklad na Balkáne boli dlhodobo nízke ceny, teda prebytok vyrobenej elektriny, mali by sme nižšie ceny elektriny ako Nemecko,” vysvetľuje J. Karaba.

OZE nie sú problém, ale riešenie

SAPI preto vyzýva predsedu ÚRSO, aby účelovo neprepájal tému rozvoja obnoviteľných zdrojov energie s vysokými cenami elektriny. Dáta, vrátane tých, ktoré zverejňuje samotný ÚRSO, jasne ukazujú, že najlacnejšiu elektrinu v Európe majú krajiny s vysokým podielom veterných a fotovoltických elektrární, ako je Španielsko, Portugalsko či škandinávske krajiny. 

Obnoviteľné zdroje sú dnes totiž jedinou technológiou, ktorá spája nízke emisie aj s nízkou cenou vyrobenej elektriny. Práve výstavba dostatočných kapacít OZE tlačí v Európe ceny elektriny nadol, nie nahor.

„Navyše, na rozdiel od veľkých elektrární sa dajú veterné a solárne parky stavať rýchlo. Teda umožňujú reagovať na dnešné problémy s cenami v priebehu 3 – 5 rokov, a nie v horizonte 15 – 25 rokov, ako je to pri veľkých jadrových elektrárňach,“ zdôrazňuje J. Karaba.

Vytváranie podmienok pre rozvoj OZE

O prínose rozvoja veterných a solárnych elektrární ako technológií s najnižšou výrobnou cenou elektriny nehovorí iba EÚ, ale aj odborné organizácie.

 „Aj európska asociácia regulátorov, ktorej členom je aj ÚRSO, a pán Holjenčík sa asi zúčastňuje jej zasadnutí, hovorí o prínose obnoviteľných zdrojov a potrebe vytvárania technických, ale aj trhových podmienok pre ich lepšie využitie,“ uzatvára Ján Karaba. 

Podľa SAPI by sa preto malo ÚRSO namiesto politických vyjadrení o „hrozbách podľahnutia propagande OZE“ zamerať na vytváranie podmienok pre rozvoj OZE, ktoré pomôžu priemyslu a domácnostiam pri znižovaní cien energií, energetických komunít, či podmienok pre rozvoj využívania batériových priemyselných úložísk elektriny (BESS).

Súvisiace správy

Další zprávy

další články