Slovensko potrebuje kompas v čase klimatickej neistoty: experti predstavili rámec dôstojného života

Na Slovensku sa začína odborná verejná diskusia o environmentálnom životnom minime (EŽM) – súbore základných práv, ktoré majú garantovať dôstojný život aj v čase klimatickej krízy. V Bratislave ho dnes predstavili vedci a odborníčky ako poistku, ktorá má ľuďom zabezpečiť vodu, jedlo, zdravé bývanie a zdravotnú starostlivosť aj počas horúčav, povodní či sucha. Na diskusii sa zišlo 30 domácich a zahraničných expertov a expertiek, ktorí spoločne hľadali riešenia pre Slovensko.

Foto-zdroj: Klimatická koalicia

Fakty sú neúprosné

Na Slovensku každoročne zomiera až 5 000 ľudí na následky špinavého vzduchu, ktorý nás stojí stovky miliónov eur ročne v zdravotných nákladoch. Približne pol milióna ľudí nemá zabezpečený prístup k čistej pitnej vode. Podľa SHMÚ je až 23 % územia v stave extrémneho sucha, čo ohrozuje naše obilnice – južné regióny, odkiaľ pochádza základné jedlo aj pracovné miesta.

Práve preto deväť vedcov a vedkýň z rôznych odborov, od prognostiky cez sociológiu až po medicínu, pripravilo koncept environmentálneho životného minima. Spája environmentálne a sociálne aspekty do jedného rámca, ktorý má dať ľuďom istotu, že aj počas horúčav, sucha či povodní budú mať garantované základné potreby: vodu, jedlo, zdravie a bezpečie.

„Environmentálne životné minimum nie je ďalší dokument do zásuvky, ale kompas v čase klimatickej neistoty. Ľuďom hovorí jasne: štát vám musí zaručiť čistú vodu, jedlo, zdravé prostredie a ochranu pri katastrofách. Je to základ, ktorý má platiť pre každého – bez ohľadu na to, kde býva alebo koľko zarába. Na toto majú ísť verejné zdroje a úsilie politikov, lebo od toho sa odvíja dôstojný život ľudí v našej krajine,“ hovorí sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.

Riešenia, ktoré majú okamžitý dopad

EŽM vzniklo ako most medzi vedou a každodenným životom. Vytvorili ho expertky a experti z oblasti klímy, zdravia, práva a sociálnych vied, aby navrhli riešenia, ktoré majú okamžitý dopad: od zelene, ktorá ochladzuje a zvlhčuje mestá, cez dostupnú energiu až po krízové plány, ktoré pri povodniach chránia životy.

„Najväčším rizikom pri katastrofách nie je len povodeň či požiar, ale chaos, ktorý nasleduje. Environmentálne životné minimum má ľuďom dať istotu, že aj v kríze budú vedieť, kde nájdu pomoc a čo môžu očakávať,“ dodáva Richard Filčák z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Ak nezaistíme minimum dnes, zajtra zaplatíme zdravím a stratou dôvery v štát. Environmentálne životné minimum je poistka, že dôstojný život bude dostupný pre každého človeka. Pripravujeme preto krátky manuál pre domácnosti, spolupracujeme so samosprávami ako prvou líniou ochrany a chceme, aby sa princípy EŽM premietli aj do celoštátnej politiky.

Dokument Environmentálne životné minimum (zhrnutie) na stiahnutie.

 

F