Slovensko mešká s aktualizáciou Národného energetického a klimatického plánu

Už v roku 2022 pripravilo ministerstvo návrhy noviel zákonov, ktoré transponovali smernicu RED II. Tieto návrhy nadobudli účinnosť koncom toho istého roka.Slovensko predloží aktualizáciu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP) Európskej komisii (EK) s oneskorením. Uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, ktoré očakáva, že po prerokovaní vládou predloží plán Komisii v priebehu jesene.

Zdroj: Portiva

Postih od EU nehrozí

Slovensku v súvislosti s transpozíciou európskej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov RED II nehrozí finančný postih zo strany Európskej únie (EÚ). Ministerstvo hospodárstva (MH) SR tak reagovalo na tlačovú správu Klimatickej koalície.

Dôvod na sankcie nevidí ani Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. MH s EÚ spolupracuje a smernicu RED II transponovalo do slovenskej legislatívy, informovala o tom hovorkyňa Mária Pavlusík.

„MH SR s Európskou komisiou (EK) aktívne komunikuje a podľa nášho názoru nehrozí Slovensku finančný postih spôsobený krokmi MH SR,“ povedala Pavlusík. Špecifikovala, že už v roku 2022 pripravilo ministerstvo návrhy noviel zákonov, ktoré transponovali smernicu RED II. Tieto návrhy nadobudli účinnosť koncom toho istého roka.

Najrozsiahlejšie zmeny od predloženia návrhu aktualizácie EK priniesla podľa rezortu zmena legislatívy, a to prostredníctvom novelizácie smernice o energetickej efektívnosti z minulého roka.

„Ciele pre energetickú efektívnosť boli formulované v zmysle prepracovanej smernice o energetickej efektívnosti a obsahujú zníženie primárnej i konečnej energetickej spotreby o jedno percento (primárna energetická spotreba), resp. o päť percent (konečná energetická spotreba) oproti referenčnému scenáru z roku 2020,“ skonštatovalo MH.

Zvýšenie podielu OZE

Tvrdí, že sa súbežne implementoval aj obsah odporúčaní Komisie z vlaňajšieho decembra. V aktuálnom texte aktualizácie INEKP sa podľa ministerstva počíta so zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej spotrebe z pôvodných 19,2 percenta na 25 percent. 

„To na jednej strane prinesie zvýšenie podielu OZE a na druhej strane umožní zachovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu a sociálnu únosnosť pre obyvateľov,“ uviedlo MH.

MH pripomína, že v teplárenstve prebieha postupné ukončenie využívania uhlia a prechod na nízkouhlíkové a obnoviteľné zdroje energie. Vysoký stupeň centralizácie zásobovania teplom vytvára dobré technické predpoklady na využívanie biomasy, biometánu a geotermálnej energie. 

„Jedným zo spôsobov, ako znížiť závislosť od zemného plynu pri vykurovaní, je vyššie využitie odpadového tepla z priemyselných procesov,“ priblížil rezort s tým, že v tomto smere spolupracuje s envirorezortom. Spoločne napríklad upravili výzvy na čerpanie dotácií pre priemyselné podniky, ktoré zároveň poskytujú svoje teplo na vykurovanie domácností. „Podiel kogenerácie zo zemného plynu sa zvyšuje z dôvodu ukončenia využívania uhlia v teplárenstve a potreby dosiahnutia účinného systému zásobovania teplom,“ dodal rezort hospodárstva.

S významným nárastom využívania tepelných čerpadiel počítal podľa MH už pôvodný INEKP schválený v roku 2019. V rámci odhadu celkového očakávaného príspevku jednotlivých technológií OZE počíta aktualizácia INEKP v roku 2030 s takmer dvojnásobným nárastom využitia tepla z tepelných čerpadiel oproti súčasnosti, uviedlo ministerstvo.

Klimatická koalícia tento týždeň upozornila, že Slovensko mešká s aktualizáciou Národného energetického a klimatického plánu. Jeho revíziu mali členské štáty predložiť EK do 30. júna. Súčasťou procesu malo byť aj verejné pripomienkovanie, ktoré sa doteraz nezačalo.