Slovensko čelí žalobe pomalé povoľovanie zelených zdrojov

Prínos obnoviteľných zdrojov energie k pokrytiu spotreby elektriny v EÚ rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Kým Európa využíva nízke ceny technológie na znižovanie závislosti na dovoze energetických komodít z iných regiónov, Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania zelených zdrojov. Upozornila na to Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).

Zdroj: Statkraft

Slovensko  je na nie veľmi lichotivom mieste od konca

Ako informoval Eurostat, v roku 2023 pokryli obnoviteľné zdroje energie (OZE) až 45,3 % hrubej spotreby elektriny v EÚ. Medziročne vzrástol príspevok OZE o 4,1 %, čo je najväčší prírastok od roku 2004. 

„Prispela k tomu samozrejme aj doznievajúca energetická kríza, ktorá v plnej miere ukázala, že zelená energia je aj z pohľadu cien elektriny, ale najmä bezpečnosti, kľúčovou aj do budúcnosti,“ vysvetľuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.

Slovensko je spomedzi 27 členských krajín EÚ, z pohľadu podielu OZE na hrubej spotrebe elektriny, na nie veľmi lichotivom 6. mieste od konca. Pritom sme jednou z krajín EÚ s najvyššou závislosťou na dovoze plynu, uhlia, či jadrového paliva.

„Neustále riešime odkiaľ zabezpečiť stabilné dodávky plynu namiesto toho, aby sme konečne podporili vybudovanie lokálnych, zelených a z pohľadu cien výhodných zdrojov,“ hovorí J. Karaba. 

 

SR čelí žalobe za meškajúce povoľovania zelených zdrojov

 

Slovensko podľa asociácie nestihlo do legislatívy zapracovať smernicu z roku 2023, ktorá požaduje od členských štátov zadefinovanie jasných lehôt pre povoľovacie procesy pre konkrétne technológie OZE. 

„V štádiu povoľovania sú na Slovensku, už len v prípade vetra, elektrárne s inštalovaným výkonom dvoch blokov jadrových elektrární. Stále však narážajú na pomalé povoľovacie procesy. Rozvoj iných OZE u nás brzdia aj unikátne poplatky, ako je G-komponent, ktorý musia výrobcovia zelenej elektriny platiť,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Najmenej využívaným OZE na Slovensku je podľa SAPI stále veterná energia, pričom v Európe práve veterné elektrárne v roku 2023 vyrobili až 38,5 % zelenej elektriny, nasledované vodnými elektrárňami (28,2 %), fotovoltickými elektrárňami (20,5 %) a biomasou (6,2 %). V tejto súvislosti asociácia zdôraznila, že Slovensko má podmienky na rozumné využívanie všetkých týchto obnoviteľných zdrojov.

Aj vzhľadom na nestabilné geopolitické prostredie, ktoré môže ovplyvniť ceny energetických komodít, by mala vláda SR podľa Karabu zrýchliť prijímanie legislatívnych zmien a zjednodušiť povoľovacie procesy.

Slovensko je podľa asociácie spomedzi 27 členských krajín EÚ z pohľadu podielu OZE na hrubej spotrebe elektriny na šiestom mieste od konca. Zároveň je jednou z krajín s najvyššou závislosťou na dovoze plynu, uhlia a jadrového paliva. 

„Neustále riešime odkiaľ zabezpečiť stabilné dodávky plynu namiesto toho, aby sme konečne podporili vybudovanie lokálnych, zelených a z pohľadu cien výhodných zdrojov,“ hovorí J. Karaba. Najnovšie totiž Slovensko čelí aj hrozbe žaloby zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania OZE a riešení na uskladnenie elektriny.

Slovensko nestihlo do legislatívy zapracovať smernicu z roku 2023, ktorá požaduje od členských štátov zadefinovanie jasných lehôt pre povoľovacie procesy pre konkrétne technológie OZE.

Rozvoj iných OZE brzdia aj unikátne poplatky

„V štádiu povoľovania sú na Slovensku, už len v prípade vetra, elektrárne s inštalovaným výkonom dvoch blokov jadrových elektrární. Stále však narážajú na pomalé povoľovacie procesy. Rozvoj iných OZE u nás brzdia aj unikátne poplatky, ako je G-komponent, ktorý musia výrobcovia zelenej elektriny platiť,“ upozorňuje J. Karaba. Slovenskom malo podľa smernice do júla 2024 pripraviť aj tzv. akceleračné zóny so zjednodušeným povoľovaním zdrojov OZE.  

Najmenej využívaným OZE na Slovensku je stále veterná energia, pričom v Európe práve veterné elektrárne v roku 2023 vyrobili až 38,5 % zelenej elektriny, nasledované vodnými elektrárňami (28,2 %), fotovoltickými elektrárňami (20,5 %) a biomasou (6,2 %). Slovensko má podmienky na rozumné využívanie všetkých týchto obnoviteľných zdrojov. „Aj vzhľadom na nestabilné geopolitické prostredie, ktoré môže opäť ovplyvniť ceny energetických komodít, ktoré musíme prakticky v plnej miere dovážať, by vláda mala zrýchliť prijímanie legislatívnych zmien a zjednodušiť povoľovacie procesy. Tak, aby sme na najbližšiu energetickú krízu boli pripravení lepšie ako v roku 2022,“ upozorňuje J. Karaba.