SAPI: Vietor a slnko prvýkrát v histórii predbehli v EÚ fosílne palivá

Európska energetika zažila v roku 2025 historický míľnik. Veterné a solárne elektrárne v Európskej únii (EÚ) po prvýkrát vyrobili viac elektriny než fosílne zdroje, teda uhlie a plyn. Vyplýva to z novej analýzy inštitútu Ember. Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) ide o pozitívny signál pre spotrebiteľov aj priemysel, keďže najlacnejšie zdroje energie postupne vytláčajú drahé fosílne palivá.

Zdroj foto: Amper Meteo

Výstavba lacných a domácich OZE správnou cestou

Podiel veternej a solárnej energie na celkovej výrobe elektriny v EÚ dosiahol v roku 2025 rekordných 30 %, čím tieto zdroje po prvý raz prekonali uhlie a plyn s podielom 29 %. K historickému výsledku došlo aj napriek tomu, že výroba vo vodných elektrárňach v Európe v dôsledku suchého počasia medziročne klesla oproti roku 2024 o 12 %. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektriny v EÚ tak vzrástol na 48 %.

„Nižšiu výrobu vo vodných elektrárňach nahradila v sieťach najmä výroba elektriny zo slnka. Minulý rok tak opäť ukázal, že kombinácia rôznych technológií a využívanie batériových úložísk pomáha riešiť vplyv počasia na výrobu obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetlil riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Podľa SAPI je výstavba lacných a domácich OZE správnou cestou. „Dnes sa podieľa výroba elektriny zo slnka na celkovej výrobe približne štyrmi percentami, pri vetre je to blízko nuly – ako ukazuje pokles výroby vodných elektrární v Európe minulý rok, spoliehať sa v rámci OZE iba na vodné elektrárne môže byť rizikom aj pre Slovensko,“ upozornil Karaba.

Využívania OZE prispieva  k poklesu cien elektriny

Zmena energetického mixu je viditeľná aj na úrovni jednotlivých krajín. Podľa Emberu dosiahli viaceré štáty EÚ nové historické míľniky v obmedzovaní fosílnych palív. Írsko minulý rok v júni úplne prestalo využívať uhlie.

V Poľsku, ktorého energetika bola dlhodobo založená na uhoľných elektrárňach, klesol jeho podiel aj vďaka výstavbe OZE na 51 %. V Nemecku v roku 2025 výroba elektriny zo slnka prvýkrát predbehla výrobu z plynu a Maďarsko dosiahlo vôbec najvyšší podiel solárnej energie (28 %) na celkovej výrobe elektriny spomedzi všetkých krajín EÚ.

„Zvyšovanie využívania OZE, ktoré sú dnes výrazne lacnejšie ako uhlie a plyn, prirodzene prispieva aj k poklesu cien elektriny na trhoch,“ dodal Karaba.

Analýza Emberu zároveň upozornila, že EÚ minulý rok spotrebovala o 8 % viac plynu než v roku 2024, najmä pre výpadok výroby vo vodných elektrárňach. Len za zvýšený dovoz plynu z krajín mimo EÚ zaplatili európski spotrebitelia a ekonomiky účet vo výške 32 miliárd eur.

„Tieto miliardy eur, ktoré platia aj slovenské domácnosti a firmy, by mali zostávať v našich ekonomikách a vytvárať pracovné miesta tu, nie v USA, na Blízkom východe či v Rusku. Zároveň je to jediná cesta, ako zabrániť rôznym geopolitickým tlakom – či už vo forme hrozieb ciel alebo zastavenia dodávok plynu do EÚ,“ uzavrel Karaba. Riešením je podľa SAPI postupná výstavba rôznych, navzájom sa dopĺňajúcich technológií OZE, spolu s rozvojom skladovacích kapacít.