SAPI: Nové zdroje elektriny ťahala minulý rok fotovoltika, pribúdajú aj batériové úložiská

Takmer 100 percent z minulý rok pripojených 280,16 megawattov nových zdrojov na výrobu elektriny tvorila fotovoltika. Išlo najmä o nové zdroje vo firmách a v domácnostiach, záujmu o ne nahráva nízka cena technológií a pomerne vysoké ceny energií, ktoré platia firmy. Podľa SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky sa podobný záujem dá očakávať aj tento rok, štát by preto mal zjednodušiť prístup firiem k podpore na inštalovanie vlastných zdrojov. 

 

Zvýšený záujem o solárnu energiu vo firmách

Nové kapacity na výrobu elektriny na Slovensku ťahali v roku 2024 obnoviteľné zdroje energie. Navyše, ako vyplýva z dát distribučných spoločností ktoré pripájajú nové elektrárne, až 98 % z celkovo 280,16 megawattov (MW) inštalovaného výkonu nových zdrojov elektriny tvorili fotovoltické elektrárne (FVE).

„Pokles cien tejto technológie a relatívne jednoduchá inštalácia naštartovala minulý rok najmä vo firmách zvýšený záujem o solárnu energiu,“ vysvetľuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).

Tieto tzv. lokálne zdroje tvorili polovicu celkovo novo pripojených zdrojov elektriny na Slovensku. Pre firmy, ktoré čelia zvýšeným nákladom na energie, prinášajú úsporu nielen na cene samotnej elektriny, ale aj na ostatných sieťových poplatkoch.

„Spotrebou vyrobenej elektriny bez jej dodania do siete dokážu firmy návratnosť takejto investície dostať na úroveň 4 – 6 rokov. Aj preto očakávame, že tento rok bude záujem firiem o zelenú energiu rásť,“ dodáva J. Karaba. 

Rastú aj batériové úložiská

Dobrou správou je aj nárast využívania batériových úložísk, ktoré slúžia na uskladnenie elektriny. V rámci tzv. samostatných batériových úložísk, teda úložísk ktoré nie sú súčasťou elektrárne, minulý rok pripojili distribučné spoločnosti viac ako 20 MW kapacity.

„Budúcnosť energetiky, nielen zelených zdrojov, je v rozvoji skladovania elektriny. Nielen veľké prečerpávacie elektrárne, ale aj batériové úložiská totiž dokážu pomáhať udržiavať stabilitu distribučných sietí,“ vysvetľuje J. Karaba.  

Podľa SAPI je problémom prehľadu o využívaní batériových úložísk na Slovensku nedostatok dát. Niektoré distribučné spoločnosti totiž evidujú iba už spomínané samostatné úložiská, ktoré nie sú prepojené s výrobným zdrojom či už v domácnosti, alebo vo firmách.

„Ak je batéria doplnok k zdroju na výrobu elektriny, niektoré distribučné spoločnosti neevidujú ich uvedenie do prevádzky. Štát tak reálne nemá prehľad o tom, akú skladovaciu kapacitu na Slovensku už máme v baterkách,“ upozorňuje J. Karaba.

Ako dodáva, batériové úložiská si inštalujú nielen firmy, ale aj domácnosti. Umožňujú im totiž  ušetriť aj na sieťových poplatkoch za elektrinu, ktorú mohli spotrebovať u vlastného zdroja v inom čase, v akom bola vyrobená. Firmy zároveň dokážu batériové úložiská využiť aj na iné energetické služby, napríklad poskytovanie flexibility alebo znižovanie rezervovanej kapacity. 

Domácnosti spomalili

K poklesu nových inštalácií došlo pri tzv. malých fotovoltikách, čo sú najmä vlastné zdroje v domácnostiach. Tie podľa SAPI v prvej polovici minulého roka čakali na spustenie rozdávania poukážok z programu Zelená domácnostiam, v rámci čoho môžu získať dotáciu nielen na vlastnú fotovoltiku, ale aj tepelné čerpadlá a iné obnoviteľné zdroje energie.

„K poukážkam na fotovoltiku sa mohli domácnosti dostať až v auguste, čo malo vplyv na celkový počet inštalácií,“ vysvetľuje J. Karaba.

Práve preto by podľa SAPI mal štát nastaviť program Zelená domácnostiam tak, aby sa záujemcovia k poukážkam dostali bez zbytočných prieťahov a na základe dopredu daných časových podmienok.

„Aj tento rok môže dôjsť opäť k prestoju, keďže je zrejmé, že peniaze v Zelenej domácnostiam sa môžu čoskoro minúť. Keďže presun eurofondov má svoje pravidlá, je otázne ako rýchlo sa podarí dohodnúť posilniť alokáciu v tomto inak veľmi úspešnom programe,“ upozorňuje J. Karaba.