Prolongácia podpory 2026: výrobcovia v poslednom roku investovania

Zdroj foto: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o.
Čo je prolongácia podpory, resp. repowering?
Repowering bol zavedený novelou zákona o podpore [1] účinnou od 1. augusta 2021 a pre určitú skupinu výrobcov predstavoval povinný mechanizmus. Spočíval v predĺžení pôvodnej 15-ročnej podpory doplatkom o ďalších 5 rokov, pričom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zároveň znížil schválenú cenu elektriny, z ktorej sa doplatok vypočítava.
Podpora doplatkom tak zostala zachovaná, avšak v nižšej výške a rozložená na dlhšie obdobie. Súčasťou repoweringu bola aj možnosť deklarovať v cenovom návrhu očakávané investície do nevyhnutných opráv alebo technických úprav zariadenia, ktoré majú zabezpečiť jeho prevádzkyschopnosť počas celej predĺženej doby podpory.
Výrobcovia, ktorí tieto investície uviedli, ich musia reálne preinvestovať najneskôr v priebehu prvých piatich rokov od vstupu do prolongácie.
Signály ÚRSO smerom k roku 2026
Právna úprava prolongácie sa od roku 2021 zmenila vo viacerých smeroch. Tieto zmeny so sebou priniesli viacero nejasností.
Na niektoré z nich sa rozhodol reagovať aj ÚRSO, a to prostredníctvom svojho webu.
V roku 2024 bola zverejnená správa označená ako „ÚRSO informuje o nákladoch na opravu OZE pre účely predĺženej podpory“, ktorá obsahovala aj samostatný PDF dokument, ktorý sa zaoberal (okrem iného) nákladmi na opravu OZE pre účely predĺženej podpory.
Neskôr ÚRSO v svojom upozornení zo 17. júla 2025 konštatoval, že investície je potrebné realizovať do konca roka 2026. Zároveň avizoval kontroly, možnosť vrátenia časti doplatku a zníženie ceny elektriny. Tiež oznámil prípravu metodického pokynu ku kráteniu doplatku podľa skutočne preinvestovaných nákladov.
Následne, v upozornení z 23. januára 2026 ÚRSO konkretizoval spôsob preukazovania investícií – predložením znaleckého posudku znalcom v odbore Elektrotechnika a Energetika, ktorý má určiť výšku skutočne preinvestovaných nákladov, porovnať ich s pôvodne deklarovanými investíciami, posúdiť ich ekonomickú oprávnenosť a stanoviť dátum ukončenia prác.
Podľa tohto dokumentu, ak výrobca nepreinvestuje 100 % schválených nákladov, potom ÚRSO „určí na základe kontrolných zistení výšku nákladov, ktoré bude výrobca elektriny povinný vrátiť zúčtovateľovi podpory. Pri určení výšky nákladov bude úrad vychádzať z rozdielu skutočne vynaložených ekonomicky oprávnených nákladov na nevyhnutnú opravu alebo úpravu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny a navrhovaných ekonomicky oprávnených nákladov určených v cenovom rozhodnutí. Nepreinvestované náklady bude výrobca elektriny povinný vrátiť zúčtovateľovi podpory v plnej výške.“
Aj napriek týmto usmerneniam je v prolongácii stále veľa otázok.
Právna úprava sa od roku 2021 opakovane zmenila
Jednou z najväčších výziev repoweringu je neustály vývoj regulácie a otázka, ako (a či vôbec) sa tieto zmeny aplikujú na toho-ktorého výrobcu.
Výrobcovia totiž vstupovali do prolongácie ešte podľa pôvodnej cenovej vyhlášky ÚRSO č. 18/2017 Z. z., pričom tento právny stav bol potvrdený aj vo väčšine rozhodnutí o znížení ceny, na základe ktorých vstúpili do režimu prolongácie.
Právna úprava ekonomicky oprávnených nákladov a ich preukazovania sa však postupne menila. Najprv prišla nová cenová vyhláška č. 370/2023 Z. z. a následne ju nahradila cenová vyhláška č. 154/2024 Z. z., ktorá je platná a účinná aj dnes.
Táto vyhláška napr. v § 45 ods. 5 zaviedla postup preukazovania skutočne vynaložených nákladov prostredníctvom znaleckého posudku, čo v pôvodnej úprave absentovalo. Či v priebehu roka 2026 dôjde k nejakým ďalším zmenám nie je jasné.
Možno však predpokladať, že v súlade so zákonom o tvorbe právnych predpisov by prípadná novelizácia nebola účinná skôr ako 1. júla 2026. Teoreticky sa tak môže udiať na základe pripravovanej novely cenovej vyhlášky, ktorú ÚRSO avizovalo.
Autor článku: Melisa Prečuchová (Advokátská koncipientka) a Jozef Hudák (partners)