Prečo môže batériové úložisko na Slovensku zarobiť viac ako identické úložisko v Českej republike?

• 06. 07. 2026
• Redakcia

Európsky trh funguje ako jeden celok. Prečo teda ceny nie sú rovnaké?

Slovensko aj Česká republika sú súčasťou európskeho systému Single Day-Ahead Coupling (SDAC).

Cieľom SDAC je vytvoriť jednotný celoeurópsky denný trh s elektrinou, na ktorom spoločný algoritmus EUPHEMIA súčasne vypočítava ceny elektriny aj využitie cezhraničných prenosových kapacít. Algoritmus maximalizuje ekonomický prínos pre celý európsky trh, ale zároveň rešpektuje fyzikálne limity prenosovej sústavy.

To znamená, že Európa síce obchoduje spoločne, ale jednotlivé krajiny zostávajú samostatnými bidding zónami.

Ak medzi dvoma krajinami existuje dostatočná voľná prenosová kapacita, ceny bývajú veľmi podobné. Ak sa však cezhraničné vedenia zaplnia (tzv. congestion), jednotlivé trhy sa od seba oddelia a každá bidding zóna si vytvorí vlastnú cenu.

V prípade Slovenska vstupuje do hry ešte jeden dôležitý faktor – geografická poloha v strede európskej prenosovej sústavy.

Slovensko neleží iba na osi západ – východ, ale zároveň predstavuje významný tranzitný uzol medzi Českou republikou, Rakúskom, Maďarskom a juhovýchodnou Európou. Cez slovenskú prenosovú sústavu preto často pretekajú veľké objemy elektriny smerujúce z regiónov s nižšími cenami do oblastí s vyšším dopytom.

Vo večerných hodinách, keď po celej strednej Európe prudko klesá výroba z fotovoltiky a zároveň rastie spotreba, sa výrazne zvyšujú aj cezhraničné obchodné toky. K tomu sa môžu pridať tranzitné toky z juhovýchodnej Európy, označované aj ako balkánsky koridor, ktoré ďalej zaťažujú prenosové profily cez Slovensko.

Ak sa tieto toky stretnú s vysokým domácim odberom alebo s obmedzenou dostupnosťou výrobných zdrojov, môže dôjsť k vyčerpaniu cezhraničných kapacít. V takom prípade sa slovenská bidding zóna od okolitého trhu čiastočne oddelí a cena elektriny môže vzrásť výrazne viac ako napríklad v Českej republike.

Zjednodušene povedané – Česká republika môže mať ešte dostatok lacnej výroby alebo voľnejších cezhraničných kapacít, zatiaľ čo Slovensko sa už stáva úzkym miestom (bottleneck) európskej prenosovej sústavy. Výsledkom je vyššia lokálna cena elektriny, hoci ide o susedné krajiny.

Práve preto nie je rozhodujúca iba výroba elektriny v samotnom Slovensku alebo Česku. Rovnako dôležité sú cezhraničné toky, fyzikálne obmedzenia prenosovej siete, kongescie a aktuálna situácia v celej prepojenej európskej sústave.

Prečo vznikajú extrémne cenové špičky?

Najvýraznejšie cenové výkyvy dnes vznikajú vo večerných hodinách.

Po západe slnka prudko klesá výroba z fotovoltických elektrární, zatiaľ čo spotreba domácností aj priemyslu zostáva vysoká.

V krátkom čase vzniká situácia, keď:

• výroba z OZE prudko klesá,
• spotreba zostáva vysoká,
• regulovateľných zdrojov je nedostatok,
• cezhraničné vedenia sa môžu zaplniť,
• trh musí veľmi rýchlo nájsť rovnováhu.

Výsledkom môžu byť krátkodobé cenové špičky dosahujúce niekoľko stoviek eur za MWh.

Naopak, počas obedňajších hodín pri vysokej výrobe z fotovoltiky môže cena výrazne klesnúť alebo sa dokonca dostať do záporných hodnôt.

Takéto rozdiely vytvárajú ideálne podmienky pre energetickú arbitráž.

Revolučná zmena: 15-minútové obchodovanie

Jednou z najväčších zmien európskeho trhu bolo zavedenie 15-minútových Market Time Units (MTU) v rámci SDAC.

Namiesto 24 hodinových cien vzniká každý deň až 96 samostatných cenových intervalov.

Trh tak oveľa presnejšie odráža skutočný priebeh výroby a spotreby elektriny.

Pre obchodníkov aj prevádzkovateľov batériových úložísk to znamená:

• presnejšie cenové signály,
• viac obchodných príležitostí,
• vyššiu volatilitu,
• väčší význam kvalitných predikčných algoritmov.

Európski prevádzkovatelia búrz očakávajú, že práve 15-minútové obchodovanie bude jedným z hlavných faktorov ďalšieho rastu flexibility na trhu.

Čo to znamená pre batériové úložiská?

Mnohí investori sa stále pozerajú predovšetkým na cenu batérie za kWh.

V praxi však čoraz viac rozhoduje niečo úplne iné.

Rozhoduje schopnosť systému správne odhadnúť:

• budúci vývoj cien,
• vývoj spotreby,
• výrobu z OZE,
• stav siete,
• dostupnosť podporných služieb,
• riziko kongescií.

Dobre navrhnutý Energy Management System (EMS) dokáže optimalizovať:

• čas nabíjania,
• čas vybíjania,
• poskytovanie podporných služieb,
• peak shaving,
• time shifting,
• obchodovanie na krátkodobých trhoch.

Rozdiel medzi priemerne a špičkovo riadeným BESS tak môže predstavovať desiatky percent ročných výnosov.

Softvér sa stáva rovnako dôležitý ako samotná batéria

V minulosti bola hlavnou konkurenčnou výhodou technológia článkov.

Dnes čoraz viac rozhodujú:

• algoritmy,
• predikcia cien,
• meteorologické modely,
• umelá inteligencia,
• optimalizačné modely,
• obchodné stratégie.

Nie je náhoda, že najväčší svetoví prevádzkovatelia BESS investujú obrovské prostriedky práve do vývoja vlastného EMS.

Batéria bez inteligentného riadenia predstavuje iba zásobník energie.

Batéria s kvalitným EMS sa stáva aktívnym obchodníkom na trhu.

Kam smeruje európska energetika?

V nasledujúcich rokoch možno očakávať:

• rast podielu obnoviteľných zdrojov,
• častejšie záporné ceny elektriny,
• výraznejšie večerné cenové špičky,
• vyššiu volatilitu medzi jednotlivými 15-minútovými intervalmi,
• rast významu flexibility,
• vyššie výnosy pre kvalitne riadené batériové úložiská.

Paradoxne tak nebude rozhodovať len veľkosť batérie.

Čoraz väčšiu konkurenčnú výhodu bude predstavovať schopnosť správne vyhodnotiť trh a reagovať na jeho vývoj v priebehu niekoľkých minút.

Energetika vstupuje do novej éry

Kým v minulosti bola najväčšou hodnotou výroba elektriny, dnes sa ňou stáva schopnosť riadiť energiu, flexibilitu a čas.

Práve preto bude mať v najbližších rokoch najväčšiu konkurenčnú výhodu ten, kto nebude vlastniť iba batériu, ale bude ju vedieť inteligentne riadiť.

Budúcnosť energetiky už nebude patriť len výrobcom elektriny.

Bude patriť tým, ktorí dokážu efektívne obchodovať s flexibilitou.

Autor: Jozef Sarnóczay (Blog)