Prečo kvalitný energetický mix automaticky neznamená najlacnejšiu elektrinu na Slovensku

Aj napriek tomu, že Slovensko disponuje z pohľadu výroby elektriny veľmi kvalitným a stabilným energetickým mixom, konečná cena elektrickej energie na domácom trhu nemôže byť automaticky výrazne nižšia len na základe domácej výrobnej štruktúry. V praxi totiž cena elektriny nevzniká izolovane na národnej úrovni, ale v rámci širšieho prepojeného európskeho trhu, kde jednotlivé krajiny fungujú ako vzájomne prepojený energetický priestor. To znamená, že aj keď má Slovensko silné výrobné predpoklady, cenu neurčuje iba slovenská výroba, ale regionálna ponuka, dopyt, cezhraničné toky a cenotvorba na spoločných burzových mechanizmoch.

Zdroj foto: E.GD

Elektrina ako komodita a prirodzené vyrovnávanie cien medzi krajinami

Základným princípom európskeho trhu s elektrinou je fakt, že elektrina je obchodovateľná komodita. Ak je v jednej krajine vyrobená lacnejšie a v susednej krajine je vyššia cena, vzniká prirodzená motivácia smerovať túto energiu tam, kde dosiahne vyššiu hodnotu. To vedie k cenovej konvergencii medzi trhmi.

Inými slovami, ak by bola elektrina na Slovensku dlhodobo výrazne lacnejšia než napríklad v Germany, Austria alebo Hungary, obchodné toky by tento rozdiel postupne znižovali. Lacnejšia energia by bola exportovaná a domáca cena by sa začala približovať okolitému regiónu.

Prečo cenu určuje najdrahší potrebný zdroj

Veľkoobchodná cena elektriny sa zároveň netvorí podľa priemernej ceny všetkých zdrojov, ale podľa princípu marginálnej cenotvorby. V praxi to znamená, že cenu často určuje posledný zdroj potrebný na pokrytie aktuálneho dopytu v systéme. Týmto zdrojom býva v mnohých hodinách plynová elektráreň alebo iný flexibilný zdroj s vyššími prevádzkovými nákladmi.

Aj keď jadrové alebo vodné elektrárne vyrábajú elektrinu podstatne lacnejšie, na trhu predávajú za cenu, ktorú nastaví posledný potrebný zdroj. Z tohto dôvodu krajina s kvalitným jadrovým alebo vodným mixom nemusí automaticky dosahovať najnižšie ceny elektriny pre koncových odberateľov.

Silný slovenský mix znamená stabilitu a bezpečnosť

Pre Slovensko je pritom charakteristické, že má relatívne silný a stabilný výrobný základ. Významnú úlohu zohráva jadrová energetika, doplnená vodnými elektrárňami, obnoviteľnými zdrojmi a menším podielom plynových zdrojov.

Tento mix prináša vysokú energetickú bezpečnosť, nižšiu citlivosť na cenové šoky plynu a schopnosť stabilne pokrývať domácu spotrebu. Hodnota takéhoto mixu sa však neprejavuje vždy v najnižšej okamžitej cene, ale najmä v nižšej volatilite, vyššej spoľahlivosti dodávok a lepšej dlhodobej predvídateľnosti.

Prečo faktúra nie je len cena elektriny

Pri hodnotení cien elektriny je zároveň nevyhnutné rozlišovať medzi veľkoobchodnou cenou silovej elektriny a konečnou cenou na faktúre. Koncový zákazník neplatí iba samotnú energiu, ale aj distribučné poplatky, prenosové služby, systémové služby, tarify spojené so stabilitou siete, dane a DPH.

V mnohých prípadoch tvoria tieto regulované položky významnú časť celkového účtu. Aj keby teda bola výrobná cena energie nízka, výsledná cena pre domácnosť alebo podnik nemusí byť dramaticky nižšia.

Administratívne znižovanie cien má svoju cenu

Často sa objavuje otázka, prečo štát jednoducho administratívne nezníži cenu elektriny. Takýto zásah je možný, avšak nikdy nie je bez nákladov. Ak sa koncová cena umelo zníži pod trhovú úroveň, vzniknutý rozdiel musí niekto financovať.

Môže to byť štátny rozpočet, energetická spoločnosť ako Slovenské elektrárne alebo budúci daňovník prostredníctvom vyšších verejných výdavkov. Dlhodobo navyše umelé deformovanie cien oslabuje investičné signály pre nové zdroje, modernizáciu distribučných sietí a rozvoj flexibility.

Skutočný cieľ: konkurencieschopnosť, stabilita a predvídateľnosť

Z pohľadu strategického riadenia energetiky preto nie je najdôležitejším cieľom dosiahnuť absolútne najnižšiu cenu elektriny v Európe, ale vytvoriť systém, ktorý bude konkurencieschopný, stabilný a predvídateľný.

Práve v tejto oblasti má Slovensko výrazný potenciál. Krajina môže ťažiť z kvalitného výrobného mixu a premeniť ho na výhodu pre priemysel aj investorov, ak sa správne nastaví obchodný a regulačný rámec.

Dlhodobé kontrakty ako cesta k istote cien

Jednou z ciest je rozšírenie dlhodobých kontraktov mimo krátkodobého spotového trhu. Priemyselní odberatelia často nepotrebujú najnižšiu hodinovú cenu, ale stabilitu nákladov na niekoľko rokov dopredu.

Dobre nastavené kontrakty typu PPA alebo dlhodobé dodávky z jadrových a obnoviteľných zdrojov môžu firmám priniesť vyššiu istotu a lepšiu plánovateľnosť výroby.

Efektívnejšia sieť a nižšie systémové náklady

Druhou oblasťou je optimalizácia regulovaných poplatkov a modernizácia siete. Efektívnejšia distribúcia, digitalizácia, inteligentné riadenie spotreby a lepšie tarifné modely môžu znižovať systémové náklady bez potreby deformovať samotnú trhovú cenu elektriny.

BESS a flexibilita ako nová konkurenčná výhoda

Veľký strategický význam má aj flexibilita sústavy a rozvoj BESS. Batériové úložiská umožňujú presúvať spotrebu a dodávku energie v čase, reagovať na cenové výkyvy, poskytovať podporné služby sieti a znižovať potrebu drahých špičkových zdrojov.

V prostredí rastúceho podielu obnoviteľných zdrojov bude práve flexibilita jedným z hlavných faktorov konkurencieschopnosti trhu.

Slovensko nemusí byť najlacnejšie, ale môže byť najspoľahlivejšie

Z obchodného pohľadu preto treba situáciu čítať realisticky. Slovensko nemusí byť krajinou s najlacnejšou elektrinou v Európe, pretože funguje v integrovanom trhu, kde cenu ovplyvňuje celý región.

Môže sa však stať krajinou s jednou z najstabilnejších a najpredvídateľnejších cien elektriny, čo je pre priemysel, investorov a dlhodobý hospodársky rast často hodnotnejšie než krátkodobo nízka cena.

Strategický záver: rozhoduje využitie potenciálu

Zhrnuté strategicky, kvalitný energetický mix sám o sebe negarantuje nízku cenu. Garantuje však silný základ, z ktorého možno vybudovať konkurenčnú výhodu cez inteligentný trading, dlhodobé kontrakty, flexibilitu siete, moderné úložiská a efektívnu reguláciu. Práve tam sa rozhoduje o tom, či krajina svoj energetický potenciál skutočne využije.

Zdroj: Jozef Sarnóczay, blog