Obnoviteľné zdroje v roku 2023 vyrobili vo svete takmer tretinu elektriny

Podľa štúdie londýnskeho think-tanku Ember vyprodukovali minulý rok obnoviteľné zdroje energie (OZE) celosvetovo takmer tretinu (30,3 %) elektrickej energie. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu minulý rok o 10 %, pričom práve európske krajiny patria k lídrom z pohľadu podielu energie z vetra na celkovej výrobe elektriny.

Zdroj: AmperMeteo

Medziročne dokázali zvýšiť svoju výrobu až desaťnásobne v porovnaní s jadrovými elektrárňami. V prípade Slovenska je vietor najmenej využívaným zdrojom elektriny, plánované zvýšenie poplatku za G-komponent bude znamenať stopku pre jeho rozvoj.

Aj minulý rok sa podľa štúdie Global Electricity Review 2024 z dielne think-tanku Ember potvrdil nezastupiteľný prínos obnoviteľných zdrojov energie k výrobe elektriny. Lídrom vo zvyšovaní výroby elektriny boli opäť veterné a solárne elektrárne. Vo svete už aj vďaka týmto zdrojom dodávajú OZE takmer tretinu vyrobenej elektriny. „Najmä veterné a solárne elektrárne potvrdili, že sú alternatívou ako rýchlo, ekologicky a cenovo priaznivo reagovať na rastúcu spotrebu elektriny,“ hovorí Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Kým napríklad v prípade jadra sa minulý rok celosvetovo vyrobilo medziročne len o 21 terawatthodín (TWh) elektriny viac, veterné elektrárne zvýšili výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 TWh. Ako dodáva J. Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov relatívne rýchlo postaviť, kým výstavba jadrovej elektrárne môže trvať aj 10 – 15 rokov. „Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny,“ dodáva J. Lacko.

 K lídrom z pohľadu podielu energie z vetra na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. Napríklad v prípade Dánska vyrobia veterné elektrárne až 58 % z celkovo vyrobenej elektrickej energie, nasleduje Írsko s 38 % a Portugalsko s 29 %. „Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej dobe začali dobiehať ostatné aj susedné krajiny,“ upozorňuje J. Lacko.

 Napriek celosvetovému trendu, ktorý predpokladá do roku 2030 až strojnásobenie výrobných kapacít OZE, na Slovensku s podporou obnoviteľných zdrojov energie zaostávame. „Kvôli dlhodobo nevyriešeným legislatívnym bariéram u nás povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy,“ upozorňuje J. Lacko.