Nový míľnik vo využívaní zelenej energie

Európska únia dosiahla v roku 2024 nový míľnik vo využívaní zelenej energie. Výroba elektriny zo slnka vzrástla medziročne o 22 % a podľa think-tanku Ember dosiahla 11 %-ný podiel na celkovo vyrobenej elektrine. Tým prvý krát predbehla výrobu elektriny z uhlia, ktorá sa na celkovej výrobe podieľala 10-timi percentami.

Zdroj: juwi

Dobrou správou je podľa Ember najmä to, že výroba elektriny z plynu klesala už piaty rok za sebou. Za minuloročným poklesom stojí aj prírastok výroby elektriny zo slnka a vetra, bez ktorých by spotreba plynu stúpla o 11 %.

Prechod výroby elektriny z fosílnych palív podľa Ember-u ušetril spotrebiteľom v Európskej únii od roku 2019 až 59 miliárd eur. Toľko by členské štáty museli zaplatiť za dovoz približne 92 miliárd kubických metrov plynu a 55 miliónov ton uhlia. Pre čo najväčší prínos

Pre ďalší rozvoj benefitov pre európsku ekonomiku a domácnosti z prechodu na zelené energie je podľa Ember-u nevyhnutné, aby členské štáty EÚ implementovali zmeny zamerané na urýchlenie rozvoja veternej energetiky. Práve v tejto oblasti aktuálne výstavba nových zdrojov zaostáva, a to aj napriek cenovej konkurencieschopnosti tohto OZE.

Významný potenciál pre tvorbu pracovných miest

Obnoviteľné zdroje energie prinášajú významný potenciál pre tvorbu pracovných miest v Európe. Prechod na zelenú ekonomiku si podľa asociácie WindEurope len v oblasti veternej energetiky vyžiada do roku 2030 vyškolenie viac ako 200 000 nových pracovníkov. Už dnes pritom dáva prácu približne 370 000 ľuďom v krajinách EÚ.

Plánované zvýšenie kapacity veterných elektrární v EÚ z dnešných 225 GW na 425 GW do roku 2030 má za cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ lacnými a domácimi obnoviteľnými zdrojmi. Zároveň má prispieť k vyššej energetickej bezpečnosti a zníženiu závislosti od fosílnych palív.

S cieľom zabezpečiť dostatok odborníkov v rámci sektora obnoviteľných zdrojov energie oznámila už pri nástupe výkonná podpredsedníčka a komisárka pre zručnosti, ľudí a pripravenosť Roxana Mînzatu okrem iného aj akčný plán EÚ pre odborné vzdelávanie a prípravu (VET) a strategický akčný plán EÚ pre vedu, technológiu, inžinierstvo a matematické (STEM) disciplíny.