Nová štúdia ČEPS: Aký je potenciál flexibility v slovenskej energetike?

18. 08. 2026
Redakcia

Graf: Plnenie cieľa pre integráciu OZE v cieľových rokoch
O budúcom rozvoji modernej energetiky, akumulácii a flexibilite môžete diskutovať s expertmi na konferencii Smart Energy Forum v Prahe.

Nová štúdia

Energetická transformácia prináša nové výzvy pre riadenie elektrizačnej sústavy – stále dôležitejšia je schopnosť sústavy flexibilne reagovať na zmeny vo výrobe aj v spotrebe elektriny. V štúdii pod názvom „FNA CZ“ nerieši ČEPS iba technológie, ale aj podmienky ich úspešného zavádzania do praxe.

Flexibilita v praxi:

pomáha priebežne vyrovnávať výrobu a spotrebu elektriny,
posilňuje bezpečnú a spoľahlivú prevádzku elektrizačnej sústavy v podmienkach meniaceho sa energetického mixu,
opiera sa o kombináciu výrobných zdrojov, akumulácie energie, riadenie spotreby, služieb výkonovej rovnováhy i cezhraničnej spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav.

V rámci novej štúdie pod názvom „FNA CZ“ hodnotí spoločnosť ČEPS flexibilitu pomocou štyroch hlavných ukazovateľov, ktoré spolu súvisia. Rovnaké nástroje, najmä batérie a riadenie spotreby elektriny, môžu prispievať k flexibilite vo všetkých hodnotených indikátoroch.

Hodnotenie flexibility dopĺňa ďalšie analýzy, ako je európsky plán rozvoja sietí TYNDP, európske aj české hodnotenie zdrojovej primeranosti ERAA a MAF CZ. Tieto analýzy je preto potrebné posudzovať spoločne. Zodpovedá to legislatívnym požiadavkám na koordináciu prípadných kapacitných platieb a podpory rozvoja flexibility.

Manažérske zhrnutie

Minulý týždeň zverejnené hodnotenie flexibility predstavuje dôležitý analytický podklad pre plánovanie ďalšieho rozvoja flexibility českej elektrizačnej sústavy a pre rozhodovanie o opatreniach, ktoré podporia jej bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu prevádzku.

Ak sa naplní scenár z ERAA 2025, Česká republika by mala v rokoch 2030 až 2035 zvládnuť začleniť plánované množstvo obnoviteľných zdrojov (OZE). To znamená, že z pohľadu metodiky FNA CZ nie je nutné rozvíjať flexibilitu nad rámec tohto scenára.

Ďalší rozvoj flexibility však môže byť užitočný – napríklad môže znížiť množstvo elektriny z OZE, ktoré bude nutné obmedzovať, alebo vytvoriť podmienky pre ešte väčší rozvoj obnoviteľných zdrojov, ako predpokladá modelovaný scenár.

Graf: Plnenie cieľa pre integráciu OZE v cieľových rokoch

Podľa metodiky FNA CZ sú hodnotené tieto štyri oblasti:

zvyškové zaťaženie – nakoľko je v sústave potrebná flexibilita na vyrovnanie rozdielov medzi spotrebou a výrobou zo zdrojov, ktorých schopnosť dodávať elektrinu do sústavy je závislá od aktuálnych klimatických podmienok,
integrácia OZE – či možno plánovanú výrobu z obnoviteľných zdrojov skutočne využiť, alebo ju bude potrebné obmedzovať,
rýchla zmena výkonu (ramping) – či existujúce zdroje dokážu dostatočne rýchlo reagovať na zmeny vo výrobe a v spotrebe,
krátkodobá flexibilita – či má systém dostatok rezerv na zvládanie nečakaných výkyvov, tzv. chýb predikcie výroby a spotreby elektriny. Delí sa na obchodnú (krátkodobé trhy so silovou elektrinou) a technickú (SVR pre ČEPS) krátkodobú flexibilitu.

Scenár potenciálu flexibility

FNA CZ hodnotí potreby a potenciál flexibility v rokoch 2030 až 2035 v scenári, ktorý vychádza z referenčného scenára Európskeho posúdenia zdrojovej primeranosti ERAA 2025. Ten obsahuje výhľady prevádzkovateľov prenosových sústav a reflektuje aktuálne národné i európske politiky, najmä Národné energeticko-klimatické plány (NEKP) a ciele.

Dáta sú doplnené štúdiami a expertnými odhadmi. Tento scenár predpokladá významnú transformáciu výrobného mixu smerom k nízkoemisným a obnoviteľným zdrojom, najmä fotovoltike, doplnenú rozvojom akumulácie a flexibilných zdrojov pri súčasnom útlme uhoľných kapacít. Scenár tiež predpokladá rast spotreby elektriny – zo 69 TWh v roku 2030 na 74 TWh v roku 2035.

A aké sú potreby flexibility a podmienky jej rozvoja v SR?

FNA CZ opisuje bariéry rozvoja flexibility v Českej republike a navrhuje kroky, ako ich odstrániť. Navrhované opatrenia vychádzajú z už prebiehajúcej transformácie slovenskej energetiky a predpokladajú aktívne zapojenie všetkých dôležitých hráčov – štátu, regulátora, prevádzkovateľov sietí i trhu.

Odporúčania sú rozdelené do troch kategórií podľa predpokladaného času realizácie:

Krátkodobé opatrenia do 1 roka
- Inovácia tarifnej štruktúry na VVN a VN dokončená. (ERÚ)
- Opatrenia na odstránenie rizík zo štúdie ČSRES o kybernetickej bezpečnosti navrhnuté pracovnou skupinou. (MPO)
- Možnosti skrátenia procedúr pri budovaní energetickej infraštruktúry posúdené. (MPO, MMR)
- Informovanosť zákazníkov o možnostiach flexibility zaistená. (MPO, MŽP)
Strednodobé opatrenia v rozmedzí 1 – 3 rokov
- Kľúč na vyhodnotenie zdieľania elektriny upravený do flexibilnej podoby. (EDC, ERÚ)
- Vyhláška o meraní elektriny aktualizovaná podľa potreby MPO a PDS. (MPO, PDS)
- Funkcionality EDC plne implementované. (EDC)
- Koncept pre prístup SR k inováciám v oblasti flexibility pripravený. (MPO)
Dlhodobé opatrenia s realizáciou nad 3 roky
- Inovácia tarifnej štruktúry (ITS) na NN dokončená. (ERÚ)
- Legislatívny balíček NC DR implementovaný v SR. (MPO, ERÚ, PPS, PDS a EDC)
- Trhy s flexibilitou zavedené podľa potreby a koordinovane. (MPO, ERÚ, PPS, PDS a EDC)
- Koncepcia riešenia obáv spotrebiteľov z vysokých cien elektriny pri tarifách so spotovou cenou pripravená. (MPO, ERÚ).