Meškanie implementácie smernice RED III brzdí rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku

Slovensko výrazne zaostáva pri zavádzaní pravidiel, ktoré by umožnili rýchlejší a lacnejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Kým iné európske krajiny už prijali zjednodušené procesy povoľovania, Slovensko dodnes neimplementovalo kľúčové časti smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie (RED III). Dôsledkom sú vyššie ceny energií, zmeškané investičné príležitosti a pomalší prechod k energetickej nezávislosti.

Zdroj foto: Pininterest

Slovensko nezabezpečilo včasné prijatie smernice RED III

Zatiaľ čo iné krajiny už vytvorili jednoduché a predvídateľné procesy povoľovania OZE, Slovensko ani po dvoch rokoch nestihlo v plnej miere pretaviť do našich zákonov kľúčovú smernicu EÚ pre túto oblasť – tzv. smernicu RED III. „Každá prekážka, ktorú odstránime, znamená lacnejšiu energiu, viac pracovných miest a väčšiu energetickú bezpečnosť. Implementácia smernice nie je formalita — je to otázka ekonomického a sociálneho rozvoja,“ zdôrazňuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

Smernica RED III má za cieľ zrýchliť a zjednodušiť procesy výstavby OZE, ktoré pomáhajú znižovať ceny energií. Podľa analýzy transpozície RED III, ktorú pripravila SAPI, Slovensko nezabezpečilo včasné prijatie viacerých opatrení. „Napríklad už v máji malo mať identifikované oblasti vhodné pre rozvoj OZE – základ pre vznik tzv. akceleračných zón. Tie však dodnes neboli predstavené,“ upozorňuje J. Karaba.

Štyri kroky k naštartovaniu zelenej transformácie

SAPI vo svojej analýze identifikovala štyri oblasti, ktorých riešenie by zásadne urýchlilo rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku:

  1. Zrýchlené povoľovanie repoweringu

Modernizácia starších zariadení by mala byť jednoduchšia a zosúladená s RED III. Zvýšenie výkonu o viac ako 15 % by si nevyžadovalo opakovanie celého povoľovacieho procesu.

  1. Akceleračné zóny pre OZE

Po vzore iných krajín by Slovensko malo určiť zóny s vhodnými podmienkami pre výstavbu veterných a solárnych elektrární. Pre tieto zóny by sa zaviedlo zrýchlené posudzovanie vplyvov (SEA) a jasná metodika pre ich vyhlasovania.

  1. Jednotné kontaktné miesto

Dnes sú právomoci rozdelené medzi viacero úradov, čo spôsobuje duplicitu a meškania. SAPI preto navrhuje centralizovať všetky kompetencie pod jeden orgán – Slovenskú inšpekciu životného prostredia alebo nový koordinačný úrad. Investori by tak mali jedno kontaktné miesto, kde by vyriešili všetky povoľovacie procesy, tak ako tomu je napríklad na Cypre.

  1. Prevažujúci verejný záujem

Schválenie tzv. „zberného zákona“ by potvrdilo, že projekty OZE sú vo verejnom záujme a posilnilo by dôveru investorov.

Príklady zo zahraničia ukazujú, že to funguje

Slovensko sa v rámci témy naštartovania zelenej transformácie môže inšpirovať viacerými krajinami EÚ. Napríklad aj Nemeckom, ktoré prijalo tzv. Solárny balík I – novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a energetickom priemysle. Vďaka tomu sa výstavba nových zariadení urýchlila bez zníženia environmentálnych štandardov.

„Podobný prístup by mohol na Slovensku znížiť ceny elektriny, zlepšiť energetickú bezpečnosť a priniesť nové investície do regiónov“, vysvetľuje J. Karaba.

Spoločná analýza SAPI a Slovenskej akadémie vied, ako aj dáta Útvaru hodnoty za peniaze,  totiž potvrdzujú, že Slovensko bude už po roku 2030 potrebovať ďalšie tisíce megawattov nových kapacít fotovoltických a veterných elektrární. Podľa SAPI je rýchla a dôsledná implementácia smernice RED III cestou ako zreálniť pokrytie týchto potrieb lacnej energie pre priemysel, ale aj domácnosti.