Keď klesá Dunaje, rastá ceny elektriny

Zdá sa, že energetici dnes sledujú popri cene plynu čoraz pozornejšie aj hladinu Dunaja. Posledné augustové dni ukázali, že extrémne horúčavy a nízke prietoky môžu mať citeľný vplyv na výrobu elektriny aj jej cenu v strednej Európe.

Foto- zdroj: Visitbratislava.com

Súbeh viacerých faktorov

Nešlo o jeden problém, ale o súbeh viacerých faktorov:  extrémne horúčavy,  rekordne nízke prietoky Dunaja,  obmedzená dostupnosť jadrovej výroby a  rast spotreby elektriny na chladenie. Každý z týchto faktorov by bol pre trh zvládnuteľný. Ich súbeh však vytvoril ideálne podmienky pre rast cien.

Výsledok sa dostavil veľmi rýchlo.  V Maďarsku sa výroba jadrovej elektrárne Paks znížila približne o 1 600 MW oproti bežnej prevádzke.  V Rumunsku bol mimo prevádzky jeden blok elektrárne Cernavodă, čo predstavovalo ďalší pokles približne o 560 MW.  V porovnaní s bežnou prevádzkou bol v regióne dočasne nedostupný jadrový výkon presahujúci 2 GW.

Nerástli iba ceny elektriny

Na slovenskom trhu sa to prejavilo veľmi rýchlo.  Priemerné spotové ceny elektriny boli v prvom augustovom týždni približne o 40 % vyššie ako v júli.  Vo večerných hodinách sa ceny dostávali až k 500 €/MWh.

Ešte zaujímavejšie je, že nerástli iba ceny elektriny. Rástli aj náklady na udržiavanie rovnováhy elektrizačnej sústavy. To ukazuje, že počas napätých situácií výrazne rastie hodnota flexibility – batériových úložísk, riadenia spotreby či podporných služieb.

Ukazuje sa, že energetická bezpečnosť už nie je len o megawattoch. Čoraz viac je aj o stupňoch Celzia a centimetroch hladiny Dunaja.

Čo si z toho odniesť?

Energetická bezpečnosť už nie je len otázkou dostatočného inštalovaného výkonu. Čoraz viac bude závisieť od toho:
– ako budeme koordinovať odstávky veľkých elektrární,
– ako efektívne dokážeme riadiť spotrebu,
– akú úlohu zohrajú batériové úložiská a ďalšie flexibilné zdroje,
– a ako pripravíme energetickú infraštruktúru na častejšie klimatické extrémy.

Klimatická odolnosť sa stáva neoddeliteľnou súčasťou energetickej bezpečnosti. Hladina Dunaja už dnes neovplyvňuje iba lodnú dopravu a výrobu vo vodných elektrárňach. Nepriamo ovplyvňuje aj prevádzku niektorých jadrových elektrární, regionálnu rovnováhu výroby a v konečnom dôsledku aj cenu elektriny.

Ak sa obdobia extrémnych horúčav a sucha budú opakovať častejšie, podobné situácie už nebudú výnimočné – stanú sa novou realitou európskych energetických trhov.

Je podľa vás stredná Európa pripravená na to, že klimatické extrémy budú čoraz častejšie ovplyvňovať ceny elektriny a energetickú bezpečnosť?

Autor článku: Libor Láznička- blog