EÚ musí zvýšiť investície do sietí a skladovania elektriny, pomôže aj ekonomike

Európska únia by mala v oblasti energetiky zvýšiť výdavky do rozvoja sietí a skladovania energií, či zaviesť normy pre kybernetickú bezpečnosť aj pre solárne elektrárne. Ročne totiž členské krajiny zaplatia za fosílne palivá krajinám mimo EÚ 600 miliárd eur, ktoré by pomohli európskej ekonomike a tvorbe pracovných miest.

Zdroj foto: Amper Meteo

Záväzok zrýchlenia investícií

SAPI – Slovenská asociácia udržateľnej energetiky a európske združenia z oblasti obnoviteľných zdrojov energií vyzývajú členské krajiny, aby prijali záväzok zrýchlenia investícií už na zasadnutí Rady pre energetiku, ktorá sa uskutoční 16. júna 2025.     

Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako aj podpora vzniku skladovacích kapacít a budovanie sietí, predstavuje kľúčový krok k znižovaniu závislosti Európy od dovozu fosílnych palív.

„Ide nielen o otázku energetickej bezpečnosti, ale aj otázku zlepšovania ekonomickej a životnej úrovne v EÚ. Členské štáty v roku 2022 minuli na dovoz fosílnych palív viac ako 600 miliárd eur. Tieto peniaze by mohli v prípade vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie zostávať v ekonomikách členských krajín,“ upozorňuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.   

Drahá zelená transformácia?  

Nevyhnutným predpokladom pre prechod z fosílnych palív na lokálne zelené zdroje sú samozrejme investície do sietí a skladovacích kapacít. Európska komisia odhaduje, že si prechod na lokálne zelené zdroje do roku 2050, teda v najbližších 25-tich rokoch, vyžiada investície do prenosových a distribučných sietí vo výške približne 2,3 bilióna eur.

„To je na prvý pohľad obrovská suma. Na druhej strane rovnakú čiastku zaplatia členské krajiny za fosílne paliva iným krajinám mimo EÚ za necelé štyri roky. Tieto peniaze navyše odídu z EÚ, a neprispievajú nijakým spôsobom k ekonomickému rastu e a zamestnanosti,“prvý po dodáva J. Karaba.

Naopak, investície do výstavby a modernizácie sietí, ale aj skladovacích kapacít by mohli ešte viac posilniť európsky energetický priemysel. Nielen realizácia týchto infraštruktúrnych stavieb sa robí lokálnymi firmami, ale v Európe a aj na Slovensku sú stovky firiem, ktoré vyrábajú potrebné technológie. 

„V období, kedy zjavne aj Európska únia bude nútená zavádzať ochranné clá v reakcii na clá iných krajín, je ešte väčšia pravdepodobnosť, že peniaze pôjdu európskym výrobcom. Teda podporia európsku ekonomiku, európske pracovné miesta namiesto ekonomiky a pracovných miest v krajinách odkiaľ dovážame ropu, plyn, či uhlie,“ dodáva J. Karaba.

Viac investícií do sietí = vyššia bezpečnosť 

Podľa SolarPower Europe by rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje ušetril členským krajinám EÚ do roku 2030 až 30 miliárd eur ročne, a do roku 2040 ročne až 160 miliárd eur na výdavkoch za fosílne palivá. Riešenia, ktoré znižujú závislosť na dovoze plynu a iných fosílnych palív, sú už k dispozícii. 

Nové obnoviteľné zdroje už len medzi rokmi 2022 a 2024 umožnili EÚ znížiť dovoz plynu o viac ako 60 miliárd m³ ročne. Okrem toho, decentralizovaný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch je odolnejší voči geopolitickým hrozbám a útokom, čo je dôvod, prečo SAPI a európske združenia z oblasti OZE považujú energetickú transformáciu za dôležitú súčasť európskej bezpečnostnej stratégie.

SAPI preto vyzýva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre energetiku EÚ 16. júna 2025 v Bruseli podporilo prijatie záväzkov pre urýchlenie využívania domácich obnoviteľných zdrojov energie, skladovania energie a investícií do elektrifikácie, ktoré sú nevyhnutné pre znižovanie závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív.

„Rovnaká výzva išla zo strany partnerských organizácií aj na príslušné ministerstvá v ostatných členských krajinách. Diskusia by nemala byť či prechod a ako rýchlo, ale či si môžeme dovoliť posielať dotáciu 600 miliárd eur ročne iným ekonomikám  mimo EÚ,“ dodáva J. Karaba.

Podpora výroby čistej energie v Európe je totiž podľa SolarPower Europe kľúčová aj z hľadiska bezpečnosti. Ak bude výroba týchto technológií diverzifikovaná a zabezpečená vo významnej miere európskym priemyslom, zníži sa aj technologická závislosť na iných regiónoch. To však bude možné len vtedy, ak Európa zintenzívni svoje úsilie v oblasti výstavby gigatovární na solárne panely a batérie priamo v členských krajinách EÚ.