Budúcoročné ceny elektriny ukazujú, že riešením nie sú štátne zásahy, ale vlastné OZE

Až 70-percentný nárast komoditnej časti ceny elektriny v roku 2026 potvrdzuje, že jedinú dlhodobú istotu nízkych účtov pre domácnosti prinášajú vlastné obnoviteľné zdroje energie (OZE). Masívne dotovanie cien elektriny, ktoré za ostatné roky stálo približne miliardu eur, totiž iba odďaľovalo nevyhnutný rast cien. Aj preto dnes využívajú vlastné OZE len menej ako štyri percentá slovenských domácností.

Foto- zdroj: Wikipedia

Zmena cien prebieha bez dostatočného zdôvodnenia

Podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) si domácnosti v budúcom roku zaplatia za komoditnú zložku ceny elektriny minimálne 104 eur/MWh, čo predstavuje nárast o 70 % oproti roku 2025.

„Takto zásadné zvýšenie by mal regulátor transparentne vysvetliť. Žiaľ, na Slovensku v uplynulých rokoch prebieha zmena cien bez dostatočného zdôvodnenia či jasného výpočtu. Tentoraz sa to však deje aj bez riadneho legislatívneho procesu, čo je trend, na ktorý si nezvykneme a nemal by ani ostať nepovšimnutý. Nezávislosť neznamená svojvôľu,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI. Ako dodáva, investícia do vlastných OZE je najistejšou ochranou pred ďalšími nepredvídateľnými zmenami cien energií.

Vlastné zdroje sa oplatia čoraz viac

Návratnosť investície do kombinácie fotovoltiky a tepelného čerpadla sa už pri tohtoročných – stále dotovaných – cenách pohybovala na úrovni 5 – 9 rokov. Očakávané zvýšenie komoditnej časti ceny túto návratnosť ešte skracuje.

„Fotovoltika či tepelné čerpadlo sú spoľahlivou cestou, ako znižovať účty za energie a zároveň sa zbaviť neistoty z budúceho vývoja cien,“ dodáva Karaba. Slovensko si podľa neho v najbližších rokoch nebude môcť dovoliť pokračovať v nákladnej energopomoci, keďže verejné financie potrebujú konsolidáciu a výrazne chýbajú aj v zdravotníctve či školstve.

Minulý rok pritom pribudlo v slovenských domácnostiach niečo cez 14 000 fotovoltických inštalácií s výkonom 113 megawattov. Na Slovensku je pritom viac ako 2,3 milióna domácností a z toho len 60 000 využíva fotovoltiku a asi 80 000 tepelné čerpadlá.

Znižovať účty za energie si vďaka OZE môžu nielen rodinné domy

 „Len necelé štyri percentá domácností využíva tieto dnes najlacnejšie zdroje energie. Svoj podiel na tom má aj energopomoc, ktorá za cenu doslova pálenia miliárd eur z našich peňazí udržiava ilúziu lacných energií a brzdí záujem domácností o vlastné zdroje,“ upozorňuje J. Karaba.

Ako dodáva, znižovať účty za energie si vďaka OZE môžu nielen rodinné domy. Aj viac ako 1,8 milióna domácností, ktoré sú v bytových domoch, dokážu benefitovať z obnoviteľných zdrojov energie. 

„Nové bytové domy už využívajú aj tepelné čerpadlá a fotovoltiku. To isté môžu aj staršie paneláky. Cestou pre tieto domácnosti v bytových domoch je však aj zakladanie energetických spoločenstiev, v rámci ktorých vedia využívať zdieľanú lacnejšiu elektrinu zo zelených zdrojov,“ dodáva J. Karaba.

 Zaspatá podpora

SAPI zároveň upozorňuje, že štát má transparentne komunikovať aj ďalší postup podpory inštalácie malých OZE v domácnostiach. V súčasnosti totiž bežné domácnosti – mimo sociálne slabších – nemajú možnosť získať podporu na inštaláciu malých OZE.

Program Zelená domácnostiam, v rámci ktorého mohli z eurofondov získať príspevok až do výšky 50 % na vlastné malé OZE, je od tohto júna pozastavený.  Slovenské domácnosti totiž za necelý rok od spustenia Zelenej domácnostiam na jeseň 2024 vyčerpali 107 miliónov eur, ktoré mali podľa štátu vydržať do konca roka 2029.  

„Od ukončenia poskytovania poukážok na malé zdroje uplynulo už päť mesiacov. Domácnosti majú právo vedieť, či sa im oplatí vôbec čakať na túto podporu, alebo majú investovať okamžite a začať šetriť, “ upozorňuje J. Karaba. Pripomína tiež, že opätovné spustenie podpory cez Zelenú domácnostiam v minulosti trvalo viac ako 1,5 roka.