Budovy s nulovými emisiami (ZEB): Nový štandard výstavby na Slovensku

Budovy s nulovými emisiami sa čoskoro stanú novým štandardom výstavby. Nové pravidlá ovplyvnia projektovanie, výber technológií aj energetické hodnotenie budov. V článku vysvetlíme, čo znamená ZEB, ako sa líši od nízkoenergetických či pasívnych domov a čo prinesú požiadavky po rokoch 2028 a 2030.

Zdroj foto: TWG-energo, s.r.o.

Čo je budova s nulovými emisiami (ZEB)

Budova s nulovými emisiami, známa aj ako Zero Emission Building alebo ZEB, je nový legislatívny a technický štandard výstavby. Zavádza ho revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov EPBD 2024/1275 z apríla 2024.

Takáto budova musí mať veľmi vysokú energetickú hospodárnosť a zároveň nesmie produkovať emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív spaľovaných priamo na mieste. Inak povedané, nestačí iba nízka spotreba energie. Rozhodujúci je aj zdroj vykurovania a prípravy teplej vody.

ZEB však neznamená automaticky ostrovný alebo úplne nezávislý dom. Budova môže byť pripojená na elektrickú sieť aj na systém centrálneho zásobovania teplom, ak využíva dekarbonizované alebo nízkoemisné zdroje. Podstatné je, že sa v samotnej budove nespaľujú fosílne palivá. Plynový kotol, ktorý bol dlhé roky bežným riešením, preto do štandardu ZEB nepatrí.

Oproti dnešnému slovenskému minimu ide o výrazný posun. Nová budova môže dnes dosiahnuť energetickú triedu A0 aj s plynovým kotlom, ak sa jeho spotreba výpočtovo vykompenzuje silným obnoviteľným zdrojom, napríklad fotovoltikou alebo tepelným čerpadlom na prípravu teplej vody. Pri ZEB sa tento kompenzačný model končí. Fosílne palivá spaľované priamo v budove sú vylúčené bez ohľadu na to, koľko energie vyrobí strešná fotovoltika.

Aké technológie vedú k nulovým emisiám budovy?

Pri ZEB neexistuje jedna univerzálna technológia, ktorá vyrieši všetko. Budovy s nulovými emisiami vznikajú kombináciou kvalitného návrhu, nízkej potreby energie a bezfosílnych technických systémov.

  1. Kvalitná obálka budovy

Základom je dobrá tepelná izolácia, eliminácia tepelných mostov, kvalitné okná s trojsklom, tienenie proti prehrievaniu a vzduchotesnosť. Čím menej energie budova potrebuje, tým jednoduchšie sa navrhujú technológie a tým nižšie sú prevádzkové náklady.

2.Bezfosílne vykurovanie a príprava teplej vody

ZEB nepočíta s plynovým kotlom ani iným zdrojom, ktorý spaľuje fosílne palivá priamo v budove. V praxi sa preto využívajú najmä tepelné čerpadlá, solárne termické systémy alebo napojenie na dekarbonizované centrálne zásobovanie teplom.

  1. Riadené vetranie s rekuperáciou

Pri tesnej a dobre izolovanej budove je dôležité zabezpečiť výmenu vzduchu bez zbytočných tepelných strát. Rekuperácia pomáha udržať nízku potrebu energie a zároveň zlepšuje kvalitu vnútorného prostredia.

  1. Fotovoltika a solar-ready riešenie

Nové budovy by mali byť pripravené na výrobu vlastnej energie. To znamená vhodne navrhnutú strechu, pripravenú elektroinštaláciu, dostatočnú statiku a priestor na fotovoltiku alebo solárny termický systém. Pri rodinných domoch sa často rieši aj batériové úložisko.

5.Energetický manažment budovy

Pri väčších bytových a administratívnych budovách bude čoraz dôležitejšie riadenie spotreby. Patrí sem zdieľanie energie medzi užívateľmi, inteligentné meranie, nabíjacia infraštruktúra a dynamické riadenie záťaže.

6.Materiály s nižšou uhlíkovou stopou

ZEB sa postupne nebude týkať iba prevádzky budovy, ale aj jej životného cyklu. Pri väčších projektoch sa bude viac sledovať uhlíková stopa materiálov, napríklad betónu, ocele, izolácií alebo drevených konštrukcií. Dôležité budú aj materiály s platným EPD dokumentom.

Pre rodinný dom môže byť typickým riešením kombinácia kvalitnej obálky, tepelného čerpadla, rekuperácie a fotovoltiky. Pri väčších projektoch bude rozhodujúci aj energetický manažment, spôsob zdieľania energie a výber materiálov z pohľadu celého životného cyklu.

Budovy s nulovými emisiami ako nový štandard výstavby

Budovy s nulovými emisiami sa pri novej výstavbe stanú povinným štandardom. Kľúčové sú tri dátumy: 29. máj 2026 pre transpozíciu EPBD, 1. január 2028 pre nové verejné budovy a 1. január 2030 pre všetky nové budovy.

ZEB spája nízku potrebu energie, odklon od fosílnych palív, solárnu pripravenosť a dôraz na obnoviteľné zdroje. Pri existujúcich budovách nepôjde o plošnú povinnosť, ale pri hĺbkovej obnove bude tento štandard čoraz dôležitejší pre prevádzkové náklady, financovanie aj budúcu hodnotu nehnuteľnosti.

Pre projekty, ktoré vznikajú dnes, z toho vyplýva jednoduchý záver: budova určená na kolaudáciu po roku 2028 by mala s logikou ZEB počítať už v návrhu. Dodatočné úpravy bývajú drahšie než správny energetický koncept od začiatku.

Autor: Spoločnosť TWG-energo, s.r.o. – blog