Brusel oznamuje trojstrannú dohodu na podporu rozvoja skladovania energie

Zdroj foto: Európska komisia
Zrýchlenie rozvoja ukladania energie
Cieľom tejto prvej tripartitnej dohody je v krátkodobom horizonte urýchliť zavádzanie skladovania energie, čím sa elektrický systém stane bezpečnejším a flexibilnejším. Podľa Európskej komisie je nadobudnutie platnosti tripartitnej dohody ďalším dôležitým krokom k dosiahnutiu dekarbonizovaného systému, ktorý je efektívnejší a schopný dodávať lacnejšiu energiu.
„Ukladanie energie je chýbajúcim článkom v prechode na čistú energiu. Prostredníctvom trojstranných dohôd navrhujeme inovatívny model, ktorý spája priemysel a verejný sektor. Ako Európania veríme, že tento typ spolupráce v kľúčových strategických sektoroch je nevyhnutný na to, aby bola energia čistejšia a dostupnejšia, ako aj na posilnenie našej konkurencieschopnosti a ekonomickej odolnosti. Istota a jasnosť projektov sú kľúčové pre investorov. A presne to dosahujeme našou prvou tripartitnou dohodou,“ komentuje Dan Jørgensen, komisár pre energetiku a bývanie.
Komisia pripomenula, že skladovanie energie môže zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní a stabilizácii cien energie. EÚ preto musí rozšíriť domáce obnoviteľné zdroje energie, aby znížila závislosť od nestabilných trhov s fosílnymi palivami a posilnila bezpečnosť dodávok. Samotné zvýšenie využívania obnoviteľnej energie nestačí. Musí byť prepojený s optimálnejším fungovaním energetického systému, v ktorom je ukladanie energie nevyhnutné.
Prvá trojstranná dohoda pomôže vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie pre rýchlu a rozsiahlu expanziu skladovania energie po celej Európe, zníži prevádzkové náklady systému, zmierni tlak vysokých a nestabilných cien energií na podniky v EÚ a posilní výrobnú kapacitu EÚ v tomto sektore.
Ambiciózne ciele
Na základe tejto dohody sa 22 členských štátov EÚ zaviazalo prijať ambiciózne ciele v oblasti skladovania energie počas nasledujúcich dvoch rokov. Tieto záväzky spolu predstavujú 30 až 35 GW kapacity skladovania.
Vývojári projektov skladovania energie a obnoviteľných zdrojov energie budú každoročne predkladať odhady nových projektov skladovania energie, zatiaľ čo energeticky náročné odvetvia sa zaviazali vyvíjať projekty skladovania energie na vlastných miestach a poskytovať údaje o tom, kedy a koľko elektriny spotrebujú.
Na druhej strane členské štáty podporia sektor skladovania energie odstraňovaním prekážok, ktoré bránia pokroku. Umožnia národným regulátorom stanovovať alebo schvaľovať sieťové tarify, ktoré budú nákladovo reflektujúce a nediskriminačné.
Nová podpora?
Ak je to potrebné, členské štáty poskytnú finančnú podporu na rozmiestnenie a výstavbu zariadení na ukladanie energie prostredníctvom národného financovania a financovania z fondov EÚ v súlade s pravidlami štátnej pomoci – napríklad v rámci Rámca štátnej pomoci pre čistý priemysel (CISAF).
Finančné inštitúcie (národné a regionálne banky) si budú vymieňať odborné znalosti v projektoch skladovania energie, aby zvýšili ich atraktivitu pre investorov, spolupracovať s Európskou investičnou bankou a medzi sebou. Komisia tiež podporí členské štáty EÚ prostredníctvom Priemyselnej dekarbonizačnej banky, preskúma spôsoby podpory zavádzania skladovania energie v rámci Inovačného fondu a posúdi, ako zlepšiť zosúladenie investícií v prechode verejného sektora s environmentálnymi cieľmi EÚ.
Odhaduje sa, že EÚ bude do roku 2030 potrebovať približne 200 GW kapacity skladovania na pokrytie potrieb svojho energetického systému v porovnaní s približne 55 GW inštalovanými začiatkom tohto roka.