Britskí vedci predstavili superľahký solárny panel s účinnosťou až 45 %

Vedci z Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii dosiahli „prelom“ vo vývoji fotovoltických panelov. Nový typ panelov na báze perovskitu je 150-krát tenší ako tradičné kremíkové panely a disponuje účinnosťou vo výške 27 %. Nová technológia využíva tandemové kremíkovo-perovskitové solárne články.

Zdroj: VUT Brno

Míľnik vo fotovoltike

Vedcom na Oxfordskej univerzite sa podarilo dosiahnuť ďalší veľký míľnik v oblasti fotovoltiky. Nový materiál na výrobu solárnej energie na báze perovskitu je extrémne tenký, jeho hrúbka je iba jeden mikrón.

Nový perovskitový panel je 150-krát tenší ako klasické kremíkové solárne panely, ktoré sa dnes bežne používajú v komerčnej prevádzke. Výsledkom je nielen tenšia a ľahšia alternatíva, ale aj o 5 % vyššia účinnosť než v prípade tradičných kremíkových fotovoltických panelov, ktoré sú v súčasnosti komerčne dostupné na trhu.

Novinka v oblasti solárnych technológií disponuje potenciálom účinnosti až 45 % v budúcnosti, čo je podľa vedúceho výskumu Dr. Shauifenga Hua významný míľnik v oblasti solárnej technológie.

Nezávislé testy

Materiál založený na rovnakom princípe už nezávisle od vedcov z Oxfordu testovali aj japonskí vedci, ktorí potvrdili jeho účinnosť nad 27 percent. Vďaka extrémnej tenkosti a flexibilite prináša tento materiál obrovský potenciál. Môže byť aplikovaný takmer na akýkoľvek povrch, čo by mohlo úplne eliminovať potrebu objemných a často neestetických solárnych panelov.

V praxi by to nielen zjednodušilo inštaláciu solárnych elektrární, ale tiež výrazne znížilo náklady na ich výrobu a montáž. Týmto spôsobom by sa solárna energia mohla stať dostupnejšou a rozšírenejšou po celom svete.

Vedúci výskumu na univerzite v Oxforde profesor Henry Snaith sa zaoberá výskumom perovskitov vo fotovoltike viac ako desať rokov. V roku 2010 pomohol založiť aj spoločnosť pod záštitou miestnej univerzity s názvom Oxford PV, ktorá sa venuje komercializácii perovskitu v solárnej energetike. Firma nedávno začala vyrábať perovskitom obohatené kremíkové panely.

Perovskit objavil na Urale v roku 1839 nemecký chemik Gustav Rose, ktorý zlúčeninu titanátu vápenatého v kryštalickej forme našiel, opísal a pomenoval ju podľa ruského mineralóga a diplomata Leva Alexejeviča Perovského. Umelo je možné vytvoriť celý rad ďalších zlúčenín s podobnou kryštalickou štruktúrou, ktoré označujeme ako perovskity.