Aj na Slovensku sa dala minulý rok kúpiť elektrina za zápornú cenu

Zdroj: E.GD

Nový fenomén

Fenomén záporných cien elektriny, kedy ju kupujúci môže získať s tým, že za elektrinu nezaplatí, ale naopak dostane zaplatené, sa minulý rok netýkal iba Slovenska. Napríklad vo Fínsku mali podľa údajov ACER v roku 2023 až 481-krát záporné ceny elektriny, v Nemecku 300-krát a v susednej Českej republike 131-krát.

„Všetko sú to krajiny, ktoré sú vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie pred nami, a Česká republika napríklad aj v oblasti výstavby veterných elektrární významne zjednodušila ich povoľovanie,“ dodáva Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).

Záporné ceny elektriny vznikajú najmä v čase, kedy v danej krajine výroba prevyšuje spotrebu, a zároveň chýbajú kapacity prenosových sietí, ktoré by umožnili tieto prebytky vyviezť do inej krajiny. Napríklad v Nemecku kvôli tomu museli obmedziť výrobu až 10 terrawatthodín elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Len pre porovnanie ide o tretinu z celkovo vyrobenej elektriny na Slovensku. „Ak by boli dostatočné kapacity prenosovej sústavy na jej vývoz, výrobcovia z Nemecka by ju ponúkali v iných krajinách za nižšiu cenu, čím by tlačili na pokles cien elektriny aj tam,“ vysvetľuje J. Lacko.

Potreba investícií do nových kapacít sietí

Lacná a dostupná energia z obnoviteľných zdrojov tak tlačí na znižovanie cien elektriny v celej Európe. Práve minulý rok vzrástol podiel OZE na celkovo vyrobenej elektrine v Európskej únii (EÚ) až na 45 %, a to najmä vďaka fotovoltickým a veterným elektrárňam.

 „V prípade Slovenska je najväčší nevyužitý potenciál stále vo veternej energetike, keďže tu stále máme iba päť veterných elektrární. Zatiaľ sa bohužiaľ od minulého roka, kedy vláda prijala záväzok zrýchliť a zjednodušiť povoľovacie procesy, sa prakticky žiadne z bariér neodstránili,“ upozorňuje J. Lacko.

ACER poukazuje aj na potrebu investícií do nových kapacít sietí, čo by spotrebiteľom v Európe umožnilo ešte viac profitovať z rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. 

„Aj na Slovensku je potrebné transparentne a dlhodobo plánovať rozvoj kapacít siete, ak majú v budúcnosti slovenské domácnosti a firmy vyťažiť maximum z tejto zelenej transformácie európskej energetiky,“ dodáva J. Lacko.

V súčasnosti sa napríklad budujú nové siete v rámci cezhraničných projektov ACON a Danube InGrid, v rámci ktorých sa zavádzajú aj inteligentné prvky do sústav a posilňuje prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Len na tieto projekty poskytla Európska únia 200 mil. eur.